Materská škola  Jánovce 199

 

 

 

 

Školský vzdelávací program materskej školy

Slniečkom ku zdraviu

 

 

• Vyučovací jazyk školy :             slovenský
• Druh školy :                                Materská škola
• Typ školy :                                   štátna
• Sídlo Materskej školy:               Jánovce 199
• Stupeň vzdelania:                       predprimárne vzdelanie

 

Riaditeľka školy: Mgr. Jana Škotková

Základné identifikačné údaje o škole

 

Názov ŠkVP:                                     Slniečkom ku zdraviu

 

Stupeň vzdelania:                              Predprimárne vzdelanie

 

Dĺžka štúdia:                                       závisí od záujmu zákonného zástupcu dieťaťa.                                                Spravidla je niekoľkoročná (1– 4 roky), ale aj jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

 

Formy výchovy a vzdelávania:           celodenná 

                                                           poldenná

Zriaďovateľ:                                        Obec Jánovce

 

Vyučovací jazyk:                           Výchova a vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje v slovenskom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny

 

Názov vzdelávacieho programu:

Slniečkom ku zdraviu

Prečo práve zdravie?

• Zdravie je veľmi krehká vec a mať zdravé dieťa je snom a želaním každého rodiča. Je dokázané, že určité návyky, postoje a prístupy ku zdraviu sa vytvárajú už v detstve. Významnou súčasťou vzdelávania v materskej  škole by mala byť  aj podpora zdravia a zdravého spôsobu života.
• Samotná materská škola by mala vytvárať pre dieťa také podmienky, aby im pomáhala zdravie upevňovať. Malo by sa brať do úvahy nielen fyzické zdravie detí, ale aj ich psychická pohoda. Všetky riziká by sa mali minimalizovať a nastaviť tak, aby sa materská škola stala miestom, kde sa deti o zdraví nielen veľa dozvedia, ale v adekvátnych podmienkach budú čas strávený v materskej škole aj prežívať.

ŠkVP  je pedagogickou dokumentáciou, je základným kurikulárnym dokumentom materskej školy, podľa ktorého sa uskutočňuje predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Výchova a vzdelávanie v materských školách sa v súlade s § 7 ods. 1 školského zákona uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu a nie podľa štátneho vzdelávacieho programu.

• Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania
• Viesť a vychovávať deti k láske k vzdelaniu, múdrosti sebe a láske k všetkým ľuďom
• Rozvíjať hrubú motoriku, zvyšovať telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť
• Rozvíjať grafomotorické zručnosti s dôrazom na správne držanie tela a úchop grafického materiálu
• Obohacovať deti o regionálne prvky, rozvíjať vzťah k tradíciám, kultúre, ľudovej slovesnosti
• Zachovávať a rozvíjať tradície v kultúrnych podujatiach, aktívne sa podieľať na kultúrnom živote obce
• Zamerať sa na komplexný rozvoj dieťaťa s dôrazom na jeho prípravu do ZŠ a utvárať predpoklady na ďalšie vzdelávanie a na začiatky osvojovania cudzieho jazyka
• Posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám
• Podporovať prosociálne cítenie
• Podnecovať osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej
• Rozvíjať schopnosti a zručnosti detí, pripravovať ich na život v spoločnosti v súlade s individuálnym a vekovými osobitosťami detí
• Poznávať prírodu prostredníctvom bádania, skúmania a experimentovania
• Aplikovať získané poznatky v praxi
• Charakteristika odboru vzdelávania v materskej škole a jeho dĺžka:

Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie, pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku. Predprimárne vzdelávanie je povinné pre dieťa, ktoré dosiahlo 5 rokov veku do 31.augusta. Povinné predprimárne vzdelávanie trvá jeden školský rok. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahne školskú spôsobilosť, bude pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania ešte jeden školský rok za podmienok ustanovených v zákone.

• Dĺžka dochádzky a formy výchovy a vzdelávania

Deti navštevujú materskú školu spravidla od troch do šiestich rokov, vo výnimočných prípadoch aj skôr už od dva a pol roka.

Poskytujeme celodennú výchovu a vzdelávanie, ale v prípade záujmu rodičov aj poldennú formu výchovy a vzdelávania

• Supeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu

Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Predprimárne vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.

Predprimárne vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrenia príslušného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie

a všeobecného lekára pre deti a dorasť môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov). Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.

• Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí

Pri hodnotení výsledkov detí budeme vychádzať z požiadaviek školského zákona.

Okrem sumatívnych výsledkov sa sústredíme na rozpracovanie formatívneho hodnotenia výsledkov detí formou hodnotiaceho portfólia, ktoré

bude obsahovať: pracovné zošity, pracovné listy, výtvarné práce, kreslený test dieťaťa, moje naj... obrázky.

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali deti na úspešné a neúspešné. Výkon dieťaťa budeme porovnávať

s jeho výkonom, nie s výkonom detí.

„Konkrétne zameranie a formy hodnotenia detí sú vypracované v ročnom pláne vnútornej kontroly školy vypracovanom v súlade s § 9 ods. 4

písm. c) vyhlášky MŠ SR č. 306/2008 Z. z. v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z.“

• Vlastné zameranie školy

Materská škola spĺňa požiadavky osobnostného rozvoja detí v oblasti perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej. Koncepcie rozvoja edukácie ako základu pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Úzko spolupracuje s rodinou, poskytuje poradenstvo pre rodičov, spolupracuje s pedagogicko-psychologickou poradňou. Deti materskej školy sa počas roka zúčastňujú rôznych výletov do prírody a  podporuje regionálne tradície, ktoré majú opodstatnenie v histórii školy ako sú:

• Učebné osnovy

Učebné osnovy: - určujú rozsah výchovy a vzdelávania – plnia programovú funkciu, - nevypracúvajú sa ako definitívne, nemenné, môžu sa dopĺňať a upravovať za vopred určených podmienok – plnia orientačnú funkciu, - sú záväzkom pre všetky učiteľky konkrétnej materskej školy – plnia normatívnu funkciu. Učebné osnovy majú byť vypracované tak, aby učiteľky neobmedzovali, ale ponechávali im voľnosť v ich prispôsobovaní sa individuálnym vzdelávacím potrebám detí.

Učebnými osnovami materskej školy sú výkonové štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách.

Pri výbere stratégií výchovno-vzdelávacej činnosti je potrebné aby: - rozvíjali poznávacie procesy detí (vnímanie, pamäť, myslenie, reč, pozornosť, predstavy, fantáziu atď.),

- umožňovali deťom získavať poznatky, informácie a skúsenosti na základe vlastnej aktivity,

 - sprostredkúvali deťom plnohodnotné informácie pútavou, citovo pôsobivou formou,

- nepreťažovali deti, ale zároveň ani neobmedzovali ich osobnostný rozvoj,

- dosiahli deti prostredníctvom nich čo najefektívnejšie a najzmysluplnejšie stanovené ciele. Stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti nemajú byť predimenzované čo sa týka množstva. Je potrebné nechať dostatočný priestor na ich slobodný výber konkrétnym učiteľkám v triedach pri plánovaní, projektovaní, programovaní výchovno-vzdelávacej činnosti. Zároveň ich nemôže byť ani málo, pretože pri ich rigidnom (pevnom) dodržiavaní to môže viesť k schematickej, príliš formálnej a pre deti málo zaujímavej a nedostatočne aktivizujúcej výchovno-vzdelávacej činnosti. Stratégie si učiteľky môžu dopĺňať aj priebežne, v závislosti od vzdelávacích potrieb a rozvojovej úrovne detí, ako aj v závislosti od nimi preferovaného, či uplatňovaného učebného štýlu. Metódy a formy práce musia zodpovedať reálnym podmienkam a dostupným didaktickým prostriedkom, ktoré majú učitelia k dispozícii.

Učebné osnovy vytvárajú materské školy v záujme detí, rešpektujú ich možnosti a schopnosti, ich potreby. Pri ich tvorbe učebných osnov sa prihliada na to: - čo má dieťa vedieť, poznať, byť schopné urobiť, dokázať, dosiahnuť, - čo by malo dieťa vedieť, poznať, byť schopné urobiť, dokázať, dosiahnuť, - čo by mohlo dieťa vedieť, poznať, byť schopné urobiť, dokázať, dosiahnuť.

• Ciele výchovy a vzdelávania v materskej škole

Hlavný cieľ výchovy a vzdelávania sa odvíja od cieľov výchovy a vzdelávania uvedených v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a

vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzdelávanie v materskej škole

poskytuje základy spôsobilostí vedúce k napĺňaniu cieľov výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu na školské vzdelávanie v základnej škole a na ţivot v spoločnosti.

Vlastné ciele a poslanie výchovy a vzdelania

Vlastné ciele nášho školského vzdelávacieho programu vychádzajú zo všeobecných cieľov ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materských

školách:

 vytvárať priaznivú sociálno-emocionálnu atmosféru pre osobnostný rozvoj dieťaťa a uľahčiť dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené –

inštitucionálne, školské prostredie;

 zabezpečiť spravodlivú dostupnosť a rovnosť vo výchove a vzdelávaní, ako aj dostupnosť poradenských a ďalších služieb pre všetky deti;

 podporovať rozvoj individuálnych spôsobilostí dieťaťa, vo výchove a vzdelávaní uprednostniť hrové činnosti smerom k deťom, rozvíjať

tvorivosť detí vo všetkých oblastiach, vedenie detí k samostatnosti, posilňovaniu vlastného sebavedomia, sebadôvery, k spolurozhodovaniu

a k spolužitiu s celým kolektívom, podporovať prirodzenú aktivitu a experimentovanie dieťaťa;

uplatňovať inovačné trendy v predprimárnom vzdelávaní, v edukačnom procese využívať informačno-komunikačné technológie,

prostredníctvom zážitkového učenia vytvárať vhodné podmienky pre pozitívne citové zážitky detí;

 napĺňať potreby pohybu dieťaťa v cielených vzdelávacích aktivitách zameraných na zdravý rast a správny psychosomatický vývin;

 pohybové zručnosti a schopnosti rozvíjať pomocou prirodzených pohybov v zdravotných cvičeniach a pri cvičeniach v telocvični,

prostredníctvom telesnej kultúry rozvíjať prirodzenú radosť z pohybu a utvárať stav pohody;

 rešpektovať individuálne predpoklady detí, rozvíjať ich špeciálne pohybové zručnosti a schopnosti v plávaní, lyžovaní, korčuľovaní, bicyklovaní, kolobežkovaní;

 spolupracovať s rodičmi a nadväzovať na výchovu dieťaťa v rodine, obohacovať ju o cieľavedomosť, systematickosť výchovy, zameranú na

všestranný rozvoj osobnosti v súlade s jeho vekovými a individuálnymi osobitosťami;

 posilňovať individuálny prístup k deťom s odloženou povinnou školskou dochádzkou a deťom so ŠVVP;

 rozvíjať spoluprácu s verejnými inštitúciami, MSKS, ZŠ, ZUŠ, Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, so súkromným centrom ŠPPP v Jablonove, ZUŠ Spišský Štvrtok

 prebúdzať u detí environmentálne cítenie prostredníctvom priameho kontaktu s prírodou, uvedomovať si význam a hodnotu prírody pre

život človeka i živočíchy, utvárať si k nej citový vzťah, prejaviť ich ochranárskymi postojmi;

 posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym hodnotám a tradíciám štátu, štátnemu jazyku, regionálnej kultúre a folklóru,

využívať sviatky a udalostí jednotlivých ročných období vo všetkých organizačných formách po celý školský rok;

• Personálne zabezpečenie predprimárneho vzdelávania v materskej škole

Pedagogickú činnosť zabezpečuje šesť učiteliek s priemerným vekom 35 rokov. Jedna učiteľka- asistentka si dopĺňa stredoškolské pedagogické vzdelanie, tri vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa z toho jedna s prvou atestáciou a jedna . Jedna učiteľka má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Všetky učiteľky spĺňajú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a kvalifikačné predpoklady. Keďže materská škola vytvára priestor pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jedna učiteľka má ukončenú aj špeciálnu pedagogiku.

Prostredníctvom programu Plán obnovy máme dve pomocné vychovávateľky, ktoré sú zaradené ako nepedagogickí zamestnanci.

PEDAGOGICKÍ ZAMESTNANCI - 100% kvalifikovanosť
kvalifikovaní	samostatný PZ	0	Stredoškolské pedagogické vzdelanie	0
	učiteľ s 1.atestáciou	0	vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa	1
		1	vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa	3
nekvalifikovaní	adaptačné	1		1
Pomocný vychovávateľ	Nepedagogický zamestnanec	2	Stredoškolské vzdelanie	2

 

• Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických
• zamestnancov

Účelom kontinuálneho vzdelávania ako súčasti celoživotného vzdelávania je sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí s cieľom udržiavania, obnovovania, zdokonaľovania a dopĺňania profesijných kompetencií pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca potrebných na výkon pedagogickej praxe a na výkon odbornej činnosti. V súlade s legislatívou budeme využívať aktualizačné a inovačné vzdelávanie. Každá učiteľka má právo ďalej sa vzdelávať a preferovať pritom vlastnú oblasť vzdelania v súlade s cieľmi školy. Zároveň má povinnosť odovzdať nové poznatky svojim kolegyniam. Pre rozvoj MŠ má veľký význam aj interné metodické združenie so zameraním na intenzívnu spoluprácu všetkých pedagogických zamestnancov pri plnení cieľov výchovy a vzdelávania, pretože jeho cieľom je vzájomne sa oboznamovať s novými trendmi v oblasti predškolskej pedagogiky a didaktiky. Problematika kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov je podrobne rozpracovaná v pláne kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov.

• Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

1 Hovorená reč

1.1 Komunikačné konvencie

U4 Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami – deťmi i dospelými.

U3 Bezprostredne sa zapája do rozhovorov v triede, aktívne komunikuje s deťmi aj s učiteľkou.

U2 Pri hrových aktivitách vyhľadáva spoločnosť detí, snaží sa nadviazať rozhovor s nimi na základe komentovania svojej hry alebo hry druhého dieťaťa.

U1 Spontánne nadväzuje rozhovor s učiteľkou, v prípade potreby ju požiada o pomoc.

 

U4 Reaguje na neverbálne signály (gestá, mimiku), udržuje očný kontakt, hlasitosť prejavu prispôsobuje situácii.

U3 Prispôsobuje hlasitosť a intonáciu reči téme a zámerom komunikácie.

U2 Pri komunikácii sleduje neverbálne signály komunikačného partnera (gestá, mimiku), zohľadňuje ich význam.

U1 Pri komunikácii udržiava očný kontakt s komunikačným partnerom.

 

U3 Používanie jazyka prispôsobuje sociálnym situáciám a vzťahom.

U2 Formálne primeraným spôsobom vyjadruje svoje potreby a želania, svoj súhlas, nesúhlas, či vďačnosť.

U1 Rozlišuje medzi neformálnou komunikácia s deťmi a formálnou komunikáciou s učiteľkou a inými dospelými.

 

U4 Pozná a dodržuje základné pravidlá vedenia dialógu.

U3 Pri rozhovore zotrváva v téme komunikácie, kladie doplňujúce otázky v súlade s témou komunikácie.

U2 V dialógu získava slovo primeraným spôsobom.

U1 Počúva, keď niekto druhý dostane slovo a hovorí.

 

 

 

1.2 Artikulácia a výslovnosť

U4 Vyslovuje správne, zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny.

U3 Vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky (l/ĺ, r/ŕ).

U2 Vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž).

U1 Všíma si nesprávnu výslovnosť hlások u druhých detí a u seba, snaží sa vyslovovať zreteľne všetky hlásky.

 

1.3 Gramatická správnosť a spisovnosť

U4 Formuluje gramaticky správne jednoduché rozvité vety a súvetia.

U3 Formuluje jednoduché podraďovacie súvetia.

U2 Formuluje jednoduché priraďovacie súvetia.

U1 Formuluje jednoduché rozvité vety.

 

U4 Rozumie spisovnej podobe jazyka.

U3 V priebehu vzdelávacích aktivít používa spisovnú podobu jazyka.

U2 S porozumením reaguje na špecifické inštrukcie v spisovnej podobe jazyka v rámci vzdelávacích aktivít.

U1 S porozumením reaguje na spisovnú podobu reči v bežných komunikačných situáciách.

 

 

2 Písaná reč

2.1 Chápanie obsahu, významu a funkcií písanej reči

2.1.1 Poznávanie funkcií písanej reči

U4 Dokáže jednoducho vysvetliť, prečo je písaná reč dôležitá a uvedie jednoduché príklady.

U3 Chápe poznávaciu a vzdelávaciu funkciu písanej reči.

U2 Chápe dôležitosť komunikačnej a pamäťovej funkcie písanej reči.

U1 Chápe, že písaná reč je zdrojom zábavy, hier, príjemných a veselých zážitkov.

 

 

 

2.1.2 Porozumenie explicitného významu textu – slovná zásoba

U4 Vlastnými slovami vysvetlí význam slov, ktoré pozná (napr. opisom, použitím synonymických výrazov, aj negatívnym vymedzením,teda použitím antoným a i.

U3 Význam známych slov a slovných spojení, konkrétnych aj abstraktných podstatných mien, vlastností a charakteristík postáv, vysvetľuje vlastnými slovami s použitím synoným (a antoným), všeobecnejších nadradených kategórií, použitím slov v adekvátnom kontexte.

U2 Mená postáv, činností a vlastností opisovaných v texte vymenuje spamäti, po kategóriách; význam slov a slovných spojení dokáže vysvetliť opisom, pomocou príkladov a prirovnaní; činnosti a vlastnosti postáv predvádza v pohybových hrách; na základe vlastných skúseností dokáže

uviesť ďalšie vlastnosti a činnosti osôb, zvierat a vecí.

U1 Na obrázku ukáže a s oporou o ilustráciu pomenúva a vymenúva mená osôb, zvierat a vecí, viditeľných činností a podstatných vlastností; na ilustrácii si všíma a opisuje detaily na základe počutého príbehu.

U4 Odpovedá na otázky vyplývajúce z textu (napr. udalosti, deja, faktov, informácií a i.)

U3 Odpovedá na otázky týkajúce sa miesta, času, zápletky a rozuzlenia deja; významu slov označujúcich abstraktné vlastnosti, pocity a želania postáv; reaguje na otázky týkajúce sa jazykových výrazových prostriedkov (použitých slovných spojení, nespisovných výrazov, archaizmov, neologizmov, žartovných slov a pod.); odpovedá na faktické otázky k informačným textom.

U2 Odpovedá na otázky týkajúce sa kľúčových udalostí a postupnosti deja; otázky vyžadujúce kategorizáciu pojmov (triedenie postáv, javov a vecí podľa skupín, charakteristických vlastností, činností a funkcií); reaguje na otázky týkajúce sa obrazného pomenovania postáv (prívlastky, prirovnania, expresívne slová, zdrobneniny, citoslovcia, zvukomalebné slová).

U1 Odpovedá na otázky týkajúce sa vlastných mien, názvov postáv a objektov, charakteristických vlastností a činností postáv; správne odpovede formuluje v jednoslovných a dvojslovných frázach a jednoduchých vetách.

 

U3 Reprodukuje stručne obsah prečítaného textu.

U2 Pomocou ilustrácií reprodukuje dôležité udalosti prečítaného príbehu, sústredí sa pri tom aj na charakteristiku postáv a ich konanie

v príbehu, na zmysluplnú nadväznosť udalostí deja.

U1 Pomocou ilustrácií a s pomocou učiteľky reprodukuje dôležité udalosti prečítaného textu.

 

2.1.3 Porozumenie implicitného významu textu

U4 Odpovedá na otázky nad rámec doslovného významu textu a dokáže predvídať dej, domýšľať (dedukovať) obsah, aplikovať

informácie z textu v prenesených situáciách a pod.

U3 Na základe vedomostí a skúseností s čítaním predvída udalosti deja, domýšľa pokračovanie príbehu, formuluje očakávania, opisuje vlastné

predstavy.

U2 Chápe súvislosti medzi obsahom textov a spoločenskými konvenciami, rozlišuje medzi dobrým a zlým, posúdi správanie postáv, vyjadrí čo sa

mu páči/nepáči.

U1 Chápe súvislosti medzi obsahom textov a okolitým svetom, vlastnými skúsenosťami a prežívaním.

 

U3 Uvažuje nad informáciami prezentovanými prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, porovnáva ich s vlastnou skúsenosťou a s tým, čo vie z iných zdrojov.

U2 V prípade tém, ktoré ho zaujímajú, dopĺňa informácie získané prostredníctvom informačno komunikačných technológií o informácie, ktoré má z iných zdrojov (encyklopédie, predchádzajúca osobná skúsenosť).

U1 Chápe, že informačno-komunikačné technológie slúžia aj na získavanie informácií, žiada o vyhľadávanie informácií prostredníctvom nich v súvislosti s témami, ktoré ho zaujímajú.

U4 Obsahy a zážitky z čítania vyjadruje vo výtvarných činnostiach.

U4 Obsahy a zážitky z čítania vyjadruje v dramatických a hudobno-pohybových činnostiach.

U3 Udalosti, charakteristické prejavy a vlastnosti postáv z čítaných textov vyjadruje v dramatických aktivitách, bábkových hrách, nacvičených a improvizovaných činnostiach; prednesie naučený úryvok lyrického i prozaického textu.

U2 Obsahy a zážitky z čítania stvárňuje v kresbe a iných výtvarných činnostiach, hudobno pohybových a pantomimických hrách.

U1 Zážitky z čítania vyjadruje v jednoduchých pohybových etudách, napodobňovaním činností (chôdza, zvuky), opakovaním rytmických sekvencií pohybov a krátkych riekaniek

 

2.1.4 Znalosť žánrov a jazykových prostriedkov písanej reči

U4 Vníma a vie primerane vysvetliť rozdiel medzi poéziou (básničkou) a prozaickými žánrami.

U3 Pozná a na požiadanie uvedie názov známej rozprávky, bájky alebo iného obľúbeného príbehu; vie primerane vysvetliť – opísať, čím sa líšia  od básničiek.

U2 Po prečítaní krátkeho literárneho útvaru rozhodne, či išlo o básničku alebo nie; pozná a na požiadanie prednesie krátku básničku (veršovanú riekanku, vyčítanku, hádanku).

U1 Vníma a v skupinových hrách bezpečne rozpozná charakteristický rytmus viazaného veršovaného textu.

 

 

U4 Vie primerane vysvetliť rozdiel medzi fiktívnymi a skutočnými príbehmi zo života.

U3 S postupujúcim vývinom myslenia, poznávania sveta a chápania funkcií písanej reči, rozlišuje medzi svetom literárnej fikcie a reality; orientuje sa v knižnici, podľa záujmu a potreby siaha po encyklopédiách, rozprávkových knihách, po príbehoch zo života ľudí, vie povedať čím sa líšia.

U2 Sprievodné reakcie pri čítaní sú čoraz diferencovanejšie, v závislosti od žánra, čitateľských skúseností, vynárajúcich sa preferencií a záujmov.

U1 Nerozlišuje medzi fikciou a realitou, fantazijné príbehy prežíva ako skutočné, ich počúvanie môže byť sprevádzané autentickými emočnými reakciami

 

U4 Predvída udalosti deja, zápletku, záver príbehu a opiera sa pri tom o poznanie štruktúry rozprávok, príbehov pre deti a bájok.

U3 Udalosti deja predvída v súlade s konvenčnými charakteristikami žánra a jeho typickou štruktúrou (očakáva zápletku, gradáciu, rozuzlenie, záver, ponaučenie a pod.).

U2 Vlastné fantazijné predstavy o príbehu a udalostiach deja koriguje počas čítania v súlade s kontextom, skutočným obsahom čítaného a jeho porozumením.

U1 Obsah textu predvída na základe ilustrácie, vlastnej imaginácie a minulých zážitkov.

U4 Dokáže vysvetliť prenesený (symbolický) význam jednoduchých slovných spojení.

U3 Chápe a vlastnými slovami vysvetlí význam rôznych ustálených slovných spojení a frazeologizmov.

U2 Chápe význam bežných výrazových prostriedkov detskej literatúry (zdrobneniny, citoslovcia, metafory, hyperboly a i.).

U1 Chápe význam jednoduchých prirovnaní, obrazných pomenovaní a prívlastkov.

 

2.2 Chápanie formálnych charakteristík písanej reči

2.2.1 Koncept tlače a znalosť knižných konvencií

U4 Na základe ilustrácie rozpráva vlastný jednoduchý príbeh.

U3 Porozpráva vlastný príbeh na základe ilustrácie (uvedie postavu príbehu a prostredníctvom deja príbehu sleduje konkrétnych cieľ).

U2 Prerozpráva známy príbeh na základe ilustrácií.

U1 Identifikuje známy príbeh na základe ilustrácií.

 

U5 Pri činnostiach s knihou rozumie a aktívne (v primeraných ekvivalentoch) používa výrazy autor, kniha, strana, spisovateľ.

U4 Na požiadanie dokáže vysvetliť, že text príbehu zvyčajne napísal konkrétny autor/spisovateľ

U3 V rozhovore s učiteľkou správne reaguje na pokyny týkajúce sa správnej manipulácie s knihou; v kontakte s knihou aktívne používa špecifické výrazy ako kniha, strana, spisovateľ.

U2 Na požiadanie a na základe informácií o knihe dokáže identifikovať a priniesť z knižnice známu knihu.

U1 Pri opakovanom čítaní príbehu očakáva rovnaký príbeh.

 

U5 Používa knihu správnym spôsobom.

U4 Na vyzvanie vie ukázať, kde je „začiatok“ (titulná strana) knihy a kde je uvedený názov a autor knihy (identifikovať na titulnej strane text).

U3 Pri spoločnom čítaní sleduje text (ak má k dispozícii text, prstom ukazuje smer čítania); na požiadanie ukáže v texte ľubovoľné slovo.

U2 Odlíši v knihe text od ilustrácie, vyhľadá v knihe príbeh, ktorý chce „čítať“ a ukáže miesto, kde sa príbeh začína.

U1 Keď vezme do ruky knihu, otočí ju do správnej polohy (orientuje sa pri tom na základe ilustrácií).

 

U4 Identifikuje niektoré písmená abecedy.

U3 Identifikuje niektoré písmená abecedy (napríklad tie, z ktorých pozostáva jeho meno).

U2 Podpíše sa vlastným menom.

U1 Zapisuje vlastné komunikačné odkazy v nekonvenčnej podobe.

 

2.2.2 Fonologické procesy a fonologické uvedomovanie

U4 Sprevádza spievanie piesne alebo recitáciu krátkeho literárneho útvaru rytmickým sprievodom.

U4 Rozčlení zvolené slová na slabiky.

U3 Pomocou rytmického prievodu samostatne vyčleňuje v slovách slabiky.

U2 Pomocou rytmického sprievodu a pomocou učiteľky vyčleňuje v slovách slabiky.

U1 Pomocou rytmického sprievodu sleduje pravidelnú rytmickú štruktúru piesne alebo krátkeho literárneho útvaru.

U4 Rozhodne, či sa dve slová rýmujú.

U3 K zadanému slovu priradí slovo, ktoré sa s ním rýmuje.

U2 Pri práci s krátkym literárnym útvarom vyberie z textu slová, ktoré sa rýmujú.

U1 Rozhodne, či dve vybrané slová (napríklad zo známej básne) znejú podobne (na začiatku alebo na konci slova).

U4 Vyčlení začiatočnú hlásku slova.

U3 Vyčlení bez pomoci začiatočnú hlásku ľubovoľne zvoleného slova.

U2 S pomocou (napríklad predĺžením trvania jej výslovnosti) vyčlení začiatočnú hlásku slova.

U1 Identifikuje slová, ktoré znejú podobne na začiatku slova.

 

2.2.3 Grafomotorické predpoklady písania

U4 Kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyby dlane a prstov.

U4 Kreslí grafomotorické prvky vyžadujúce pohyb zápästia.

U3 Kresby aj písmo sú zmenšené, je schopné kresliť a písať vo vyznačených líniách.

U2 Dokáže spojiť dva body čiarou, nakresliť kríž, pri kreslení používa súvislé pravidelné pohyby smerujúce zľava – doprava aj sprava – doľava.

U1 Pri kreslení používa pravidelné, kontinuálne pohyby; kreslí čiary, kruhy (najprv otvorené, neskôr uzatvorené).

U4 Pri kreslení a grafomotorických činnostiach sedí vzpriamene, vzdialenosť očí od podložky je primeraná.

U3 Pri kreslení sedí vzpriamene, ruka ktorou píše leží od lakťa na stole, hlavu drží rovno.

U2 Pri kreslení sedí, má uvoľnené ramená, nohy má na podlahe.

U1 Kreslí v rôznych východiskových pozíciách.

U4 Pri kreslení a grafomotorických činnostiach drží ceruzku správnym spôsobom a vyvíja primeranú intenzitu tlaku na podložku.

U3 Kreslí so správnym držaním ceruzky.

U2 Drží ceruzku prstami.

U1 Používa priečny úchop ceruzky s natiahnutým ukazovákom.

 

Týždenné témy 2023/2024

 

September: Obsahový celok: Malý škôlkar	Možnosti výberu tém: Kto som a kam patrím (zoznamovanie, meno, bydlisko) Škôlka a jej okolie Dedina-mesto, dopravné prostriedky Bezpečnosť na ceste! Dopravné značky Ročné obdobia a ich charakteristika (počasie, obliekanie) Jesenná príroda - záhrada, ovocie, zelenina.
Október: Obsahový celok: Čarovná jeseň	Možnosti výberu tém: Život v lese (zvieratá, stromy, plody, huby, farby) Jeseň života, rodinné väzby, generácie. Moja rodina. Režim dňa - ráno, obed, večer (svetlo, tma). Hurá deti, šarkan letí Moja rodina, moji starí rodičia(Generácie) Babie leto (farebná jeseň)
November: Obsahový celok: V zdravom tele zdravý duch	Možnosti výberu tém: Moje telo – orgány Vnímame svet - zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat). Moje zúbky, starám sa o svoje zdravie Moje telo,orgány,starám sa o seba Čo mi škodí, čo je pre mňa užitočné, Droga nie je náš kamarát Zdravie, choroba (prevencia pred chorobami, predchádzanie úrazom) Zdravie - prevencia, choroba, 1.pomoc Jedzme zdravo, žime zdravo. Mikuláš, Adventný čas.
December: Obsahový celok: Čas vianočný	Možnosti výberu tém: Adventný kalendár Vianoce - tradície, zvyky, symboly, pôvod, význam. Príprava na vianoce u nás doma. Zima - zimné športy
Január : Obsahový celok: Čaro zimy	Možnosti výberu tém: Premeny prírody (ročné obdobia) Les, lesné zvieratká Lesné plody, stromy a kríky Ako zimujú zvieratá, príroda v zime Časové vzťahy - rok, mesiac, dni, hodiny Pôvod vecí. Čo odkiaľ pochádza? Ľudia a ich práca. Čím chceš byť? Remeslá. Moje ruky objavujú (tvary, pokusy, vynálezy elektrina, magnetizmus, materiály, ...ako to funguje? elektr. hračky, chápanie)
Február: Obsahový celok: Svet okolo nás	Možnosti výberu tém: Karneval - fašiangy Spoločenský život- Valentín Predmety a ich vlastnosti (materiály čo je z čoho vyrobené) Chráňme prírodu! Separovaný zber. Les - stromy - drevo - papier
Marec: Obsahový celok: Kamarátka kniha	Možnosti výberu tém: Jar prišla k nám Veľká Noc – sviatok jari V rozprávkovej krajine Básne, hry a riekanky Kniha- náš kamarát(Ako vzniká kniha) Slovensko- moja vlasť
Apríl: Obsahový celok: Chránime našu Zem	Možnosti výberu tém:     Neživá príroda (voda kameň, piesok.,čaro mrazu, kameň, hlina, piesok, sopky) Pokusy V ríši hmyzu -vývojové štádiá motýľa, život včely Od semienka k rastline Voda a všetko okolo nej Veľká noc Jarné kvety Chráň prírodu- separovaný zber Bezpečne na ceste,dopravné značky
Máj: Obsahový celok: Srdce dokorán	Možnosti v výberu tém:   Moja mamička, rodina a domov Kde bývam. Moja dedina a moja vlasť Slovensko Naša Zem - svetadiely - krajiny sveta a exotické ovocie a zvieratá. Týždeň detskej radosti - letné športy Okná vesmíru dokorán - planéty a hviezdy.
Jún: Obsahový celok: Leto plné zábavy	Návšteva dopravného ihriska SNV Spoločný výlet Slávnostné ukončenie školského roka, rozlúčka s predškolákmi Možnosti v výberu tém: Zvieratá (domáce, lesné, voľne žijúce..) Exostické zvierata Týždeň detskej radosti MDD, Deti sveta Čo už vieme ukážeme Deň otcov. Svätojánska noc Vitaj leto, je tu leto Lúčime sa škôlka
Júl: Obsahový celok: Prázdniny	Indiánske leto Pripraviť sa, pozor, štart

 

MESIAC	AKTIVITA
September	Ochutnávka ovocia a zeleniny  Výroba potravín a zaváranín z ovocia a zeleniny
Október	Úcta k starším Turistický
November	Prednáška dentálny hygienik- ako sa starať o svoje zuby
December	Tvorivé dielne- Predaj výrobkov Vystúpenie pre rodičov- Vianočné besiedka
Január	Beseda s poľovníkom
Február	Fašiangy
Marec	Motivuj deti k čítanie- súťaž o knihu- prečítaný Marec Návšteva knižnice
Apríl	Výroba kraslíc- príprava na Veľkú noc Dopravné ihrisko
Máj	Plavecký kurz
Jún	Školský výlet

 

V priebehu roka návšteva divadla v Spišskej Novej Vsi podľa ponuky.

Október turistický kurz

Druhá polovica školského roka plavecký kurz.

 

• Forma výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie, poldenná aj celodenná, sa v materských školách uskutočňuje dennou

formou. Denná forma výchovy a vzdelávania sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

a) v celom rozsahu vzdelávania zabezpečovaného materskou školou pre deti, ak sa

vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia;

b) v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy, ministra školstva alebo inej oprávnenej

osoby v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre

všetky deti;

c) v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa materskej školy pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak kvôli zdravotnému stavu alebo z iných závažných dôvodov (napr.: rodinné dôvody, ohrozovanie bezpečnosti a zdravia iných detí, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania), nemôžu plniť povinné predprimárne vzdelávanie formou pravidelného denného dochádzania, najdlhšie počas troch po sebe idúcich mesiacov;

d) v rozsahu nevyhnutne potrebnom, najviac však jeden mesiac, z dôvodov podľa § 150a

ods. 2 školského zákona. Povinné predprimárne vzdelávanie dieťa plní formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin. Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne za podmienok ustanovených zákonom13

Výchova a vzdelávanie sa v materskej škole uskutočňuje prostredníctvom nasledujúcich

foriem denných činností:

• hry a činnosti podľa výberu detí,

• zdravotné cvičenie,

• vzdelávacia aktivita,

• pobyt vonku,

• činnosti zabezpečujúce životosprávu (osobná hygiena, stravovanie, odpočinok).

Hry a činnosti podľa výberu detí sú spontánne alebo učiteľkou navodzované hry. Ich súčasťou

je dopoludnia aj ranný filter prípadne aj ranný kruh. Hry a činnosti podľa výberu detí

sú zaraďované ako samostatná organizačná jednotka počas prichádzania detí do materskej

školy a odchádzania popoludní. Súbežne s nimi sa môžu uskutočňovať aj vzdelávacie aktivity.

Pri navodzovaní obsahu hier a činností podľa výberu detí sa kladie dôraz na uplatňovanie ich

individuálnych záujmov a potrieb.

Zdravotné cvičenie sa realizuje každý deň v určitom čase zásadne pred jedlom (spravidla pred

desiatou) s podmienkou dodržiavania hygienických zásad (vo vyvetranej miestnosti, prípadne

vonku). Patrí k vopred plánovaným činnostiam. Môže sa zaradiť aj viackrát v priebehu dňa

a môže sa realizovať tak v interiéri (herňa, telocvičňa), ako aj v exteriéri materskej školy

(školský dvor, terasa, ihrisko a. i.).

Vzdelávacie aktivity sú aktivitami vzťahujúcimi sa na sprostredkovanie plánovaných

vzdelávacích obsahov jednotlivých vzdelávacích oblastí. V rámci vzdelávacích aktivít sa vytvára

nosný priestor na postupné dosahovanie výkonových štandardov. Vzdelávacie aktivity sa

zaraďujú ako samostatná organizačná jednotka alebo môžu byť súčasťou všetkých ostatných

denných činností. Sú realizované ako individuálne, skupinové alebo frontálne aktivity detí.

Časové trvanie vzdelávacej aktivity musí rešpektovať schopnosti a potreby detí, ich vývinové

osobitosti a zákonitosti psychohygieny.

Pobyt vonku plní okrem pedagogickej a rekreačnej aj významnú zdravotnú funkciu. Súčasťou

pobytu vonku sú najmä spontánne pohybové aktivity, voľné hry podľa výberu detí a vychádzka

mimo areálu materskej školy. V rámci pobytu vonku môžu byť zaradené aj vzdelávacie aktivity

a zdravotné cvičenie tak, aby bol ponechaný dostatok času na spontánne hry a pohybové

aktivity detí. Realizuje sa každodenne, skrátiť, či úplne vynechať sa môže len z dôvodu

mimoriadne nepriaznivých meteorologických podmienok. Ak sa pobyt vonku skráti alebo

nerealizuje, je potrebné zabezpečiť podmienky na pohybovú aktivitu detí v triede alebo

telocvični (ak ju materská škola má).

• Činnosti zabezpečujúce životosprávu

Stravovanie detí sa zabezpečuje v pevne stanovenom čase, pričom sa odporúča dodržať trojhodinový interval medzi podávanými jedlami (desiata, obed, olovrant). Čas podávania jedla sa stanovuje podľa podmienok prevádzky materskej školy. Odpočinok sa zaraďuje po obede, pričom jeho trvanie závisí od potrieb detí. Ležadlá musia byť zdravotne nezávadné. Minimálne trvanie odpočinku je 30 minút. Odpočinok v jednotriednej materskej škole, ako aj vo vekovo heterogénnych triedach, sa diferencuje podľa potrieb detí. Nesmie sa narúšať realizáciou krúžkovej činnosti. Všetky formy denných činností detí usmerňujú kvalifikované učiteľky pre predprimárne

vzdelávanie. Organizácia výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole je charakteristická flexibilitou striedania spontánnych a riadených činností. Formy denných činností sa realizujú súbežne alebo ako samostatné organizačné jednotky. Usporiadanie denných činností spracúva

materská škola vo forme denného poriadku, ktorý:

• zabezpečuje vyvážené striedanie spontánnych hier a riadených činností,

• vytvára dostatočný priestor pre individuálne potreby a záujmy detí,

• zabezpečuje dodržiavanie zásad zdravej životosprávy (pravidelné stravovanie, dostatočný

pobyt na čerstvom vzduchu, dostatočná pohybová aktivita a odpočinok).

V triedach s poldennou výchovou a vzdelávaním sa denný poriadok upravuje vzhľadom na čas

ich prevádzky.

• Spôsob a podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

 

Predškolské vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.

Predškolské vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorasť môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov)

Ukončenie výchovy a predprimárneho vzdelávania sa uskutočňuje slávnostným spôsobom za účasti rodičov detí, pedagogických a ostatných zamestnancov materskej školy v závere školského roka. Súčasne sa deťom vydáva a odovzdáva osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania. Absolvent predprimárneho vzdelávania získa poznatky a schopnosti, ktoré majú význam vo vzťahu k náboženskej, čitateľskej, kultúrnej, matematickej a prírodovednej gramotnosti a je pripravený na vstup do primárneho vzdelávania v základnej škole a na ďalší aktívny život v spoločnosti.

V prípade ukončenia dochádzky do materskej školy v priebehu školského roka, zákonný zástupca predloží riaditeľke MŠ  písomnú žiadosť o ukončenie dochádzky do materskej školy.

 

• Osobitosti výchovy a vzdelávania detí v národnostných materských školách

Výchovno-vzdelávacia činnosť na predprimárnom stupni vzdelávania národnostných škôl sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí patriacich k národnostným menšinám. Osobitosťou výchovno-vzdelávacej činnosti je aj osvojovanie si základov slovenského jazyka ako L2, tak, aby deti mali dostatočné a veku primerané komunikačné schopnosti v slovenskom jazyku.

Predprimárne vzdelávanie detí cudzincov sa zameriava na rozvíjanie elementárnych základov:

1. komunikačných kompetencií,

2. matematických kompetencií a kompetencií v oblasti vedy a techniky,

3. digitálnych kompetencií,

4. kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť,

5. sociálnych a personálnych kompetencií,

6. občianskych kompetencií,

7. pracovných kompetencií.

Osobitosťou výchovno-vzdelávacej činnosti je aj osvojovanie si základov slovenského jazyka

ako L2, tak, aby deti mali dostatočné a veku primerané komunikačné schopnosti v slovenskom

jazyku.

• Inkluzívne prostredie materskej školy

Materská škola dbá o to, aby v rámci svojich priestorov zabezpečila univerzálny dizajn, a aby deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deťom cudzincov boli poskytované a dostupné špecificky prispôsobené zariadenia a materiál. Materská škola zároveň dbá aj o odbúranie všetkých bariér, ktoré by mohli narúšať proces inklúzie nielen detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Prostredie je zabezpečené tak, aby v čo najväčšej miere spájalo všetky deti.

Uvedené princípy a kritériá inkluzívneho vzdelávania sa konkretizujú v školských vzdelávacích programoch a v individuálnych vzdelávacích programoch v závislosti od konkrétnej a aktuálnejsituácie jednotlivých materských škôl, čo je spojené s pravidelnou modifikáciou a adaptáciou týchto programov podľa reálnych potrieb. V špeciálnych triedach pre deti so zdravotným znevýhodnením a v materských školách pre deti so zdravotným znevýhodnením (špeciálnych školách) sa deti vzdelávajú podľa vzdelávacích programov pre deti:

- s mentálnym postihnutím,

- so sluchovým postihnutím,

- so zrakovým postihnutím,

- s telesným postihnutím,

- s narušenou komunikačnou schopnosťou,

- s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,

- choré a zdravotne oslabené,

- hluchoslepé,

- s viacnásobným postihnutím.

Dieťa so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu školy. Ak jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávalo podľa školského vzdelávacieho programu, dieťa sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu vypracovaného v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa. Deťom so zdravotným znevýhodnením sa v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie poskytujú rôzne formy špecifickej pedagogickej a odbornej podpory a intervencie. Materské školy sú povinné vytvárať inkluzívne prostredie pre všetky deti, vrátane detí cudzincov.

Pripravenosť pedagogických zamestnancov materských škôl na inkluzívne vzdelávanie

Materská škola vytvára podmienky na to, aby všetci pedagogickí zamestnanci materských škôl boli schopní orientačne identifikovať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby detí a zároveň, aby materská škola bola v úzkom kontakte s odborníkmi, ktorí majú identifikáciu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb v kompetencii. Učiteľky materských škôl sú schopné pristupovať k týmto deťom individuálne a zabezpečovať ich zmysluplný individuálny rozvoj. Jedným z nástrojov takéhoto rozvoja je individualizácia vzdelávacích programov pre tieto deti. Podmienkou vytvárania týchto programov je kvalitná pedagogická diagnostika.

Materská škola rovnako vytvára podmienky na intenzívnu spoluprácu a komunikáciu s rodičmi týchto detí, ako aj na komunikáciu so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, ktoré týmto deťom poskytujú podporné služby.

• Osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie. Takéto vzdelávanie napĺňa ideu rovnosti šancí pre všetkých, rovnosti prístupu ku vzdelávaniu a v konečnom dôsledku k zabezpečeniu sociálnej inklúzie. V podmienkach predprimárneho vzdelávania v materských školách sa idea inklúzie dotýka najmä prístupu k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom prijať čo najväčší počet týchto detí do bežných škôl a tried. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú deti so zdravotným znevýhodnením, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti s nadaním. Tieto deti a ich rozvoj vyžadujú podporu, ktorá je náročnejšia a komplexnejšia v porovnaní s podporou poskytovanou deťom so štandardným vývinom. Materské školy musia byť pripravené takúto komplexnú podporu poskytnúť uvedomujúc si, že miera komplexnosti a jej modifikácie podpory a starostlivosti je závislá od špecifickej podoby výchovno-vzdelávacích potrieb konkrétnych detí. Aby prostredie materskej školy bolo schopné poskytnúť inkluzívne vzdelávanie, treba brať do úvahy nasledovné všeobecne platné princípy inklúzie vo vzdelávaní, ktoré je potrebné zohľadniť aj pri tvorbe školského vzdelávacieho programu:

1. Vzdelávanie pre všetkých.

2. Univerzálne a rovnaké vzdelávacie ciele (na výstupe vzdelávania).

3. Diverzita a adaptabilita na úrovni presnej identifikácie a diferencovanosti vstupných podmienok a pokroku vo vzdelávaní.

4. Adaptácia procesu a postupu podmienkam lokálnej komunity a jej potrieb.

5. Presah školských aktivít na lokálne aktivity a ich integrácia do činnosti školy.

6. Intenzívny profesijný vývin podieľajúcich sa pedagogických zamestnancov.

Uvedené princípy sa konkretizujú tak, aby boli zabezpečené nasledovné kritériá inkluzívneho

vzdelávania: Spravodlivosť a rovnosť v poskytovaní výchovy a vzdelávania Všetky deti bez ohľadu na pohlavie, vierovyznanie, etnickú, jazykovú alebo kultúrnu príslušnosť, ekonomické zázemie a zdravotné znevýhodnenie majú rovnaký prístup k vzdelávaniu. Všetky deti majú rovnaký nárok na tie isté podporné služby a rovnaký prístup. Koordinované ciele a spolupráca Zabezpečovanie inkluzívneho vzdelávania vyžaduje úzku a intenzívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných a dobre štruktúrovaný tím, ktorý podporuje inkluzívnosť vo vzdelávaní. Každá materská škola zabezpečuje intenzívnu spoluprácu aj s rodičmi detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom rodičia, deti a ďalší odborníci vytvárajúkoordinovaný tím, aby sa zabezpečili konkrétne potreby týchto detí. Každá materská škola má navyše poverenú konkrétnu osobu zodpovednú za koordináciu poskytovania komplexných služieb pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

• Za vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu v súlade s platným právnym stavom zodpovedá riaditeľka  podľa § 5 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“) .