POVINNÉ PREDPRIMÁRNE VZDELÁVANIE:

ÚVOD
Od septembra 2021 sa Slovensko pripája ku krajinám, ktoré majú zakotvenú povinnosť absolvovať povinné predprimárne vzdelávanie. V našich podmienkach je ňou povinné predprimárne vzdelávanie detí v dĺžke trvania jeden školský rok, čo znamená, že všetky deti vo veku piatich rokov absolvujú vzdelávacím programom riadené vzdelávanie na základe povinnosti, ktorá je stanovená zákonom. Smerom k populácii detí príslušného veku je to krok vpred. Zabezpečí, že žiadne dieťa neostane bokom, že každému dieťaťu sa zvýšia šance byť vo vzdelávaní úspešný, že pred začiatkom vzdelávania v základnej škole sa deti dostanú na vyrovnanejšiu štartovaciu čiaru a že každé dieťa dostane príležitosť byť v kvalitnom vzdelávacom prostredí s dobrými a užitočnými podnetmi pre svoj rozvoj. Predprimárne vzdelávanie má dlhodobo svoj vzdelávací program stanovený štátom. V súčasnosti platný Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (ŠVP 2016) je dobre zabehnutý, avšak je koncipovaný výhradne pre potreby materských škôl, ktoré deti navštevujú štandardne viac ako jeden školský rok. Na dosiahnutie stanovených cieľov (tzv. výkonových štandardov) majú teda dlhší čas. V prípade povinného predprimárneho vzdelávania nie je však situácia totožná. Okrem materských škôl ho zabezpečujú aj iné zariadenia, ktoré nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení, a do hry vstupuje aj forma individuálneho predprimárneho vzdelávania, ako špecifický spôsob plnenia tejto povinnosti. Naviac, na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania budú prijaté aj deti, ktoré by bez uloženia povinnosti pravdepodobne neabsolvovali ani jeden školský rok predprimárneho vzdelávania, pričom väčšinou to budú deti zo sociálne vylúčených lokalít
s odlišnými sociálnymi, kultúrnymi či jazykovými skúsenosťami, než je štandard. Toto všetko sú faktory, ktoré menia kontext doposiaľ výhradne inštitucionálne poskytovaného predprimárneho vzdelávania, a ktoré treba vziať do úvahy, keď konkretizujeme cieľové a obsahové požiadavky na to, kam má povinné predprimárne vzdelávanie viesť
a čo má deťom poskytnúť. Preto vznikla potreba vypracovať sprievodný metodický materiál, ktorý má napomôcť tvorbe konkrétnych vzdelávacích programov pre širšie spektrum poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania či obsahu vzdelávania v rámci individuálneho vzdelávania na žiadosť zákonných zástupcov.

ÚVOD
Na základe vyššie uvedených skutočností sme pristúpili aj k tvorbe tohto metodického materiálu, ktorý vymedzuje základné jednotky cieľov a obsahu povinného predprimárneho vzdelávania realizovaného v akejkoľvek legitímnej forme a inštitucionálnej podobe. Je metodickým doplnkom Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorý zostáva v platnosti a aj pri zavedení povinnosti absolvovať jeden rok predprimárneho vzdelávania tvorí východisko školských vzdelávacích programov materských škôl. Predložený materiál berie do úvahy rozšírenie poskytovateľov a foriem predprimárneho vzdelávania, ako aj potenciálnu väčšiu variabilitu detí, ktorých sa bude týkať. Ciele a obsah vzdelávania sú v ňom založené na požiadavkách platného ŠVP 2016, sú však mierne zostručnené, zhutnené a vyselektované tak, aby reprezentovali to najpodstatnejšie, čo by si dieťa za rok predprimárneho vzdelávania malo osvojiť, či už v materskej škole zaradenej v sieti, v rámci individuálneho vzdelávania alebo v iných zariadeniach predprimárneho vzdelávania. Je to teda akési optimálne cieľové minimum, ktoré má dieťaťu zaručiť úspešný štart do ďalšieho vzdelávania alebo života v školskom prostredí.
Ciele a obsah vzdelávania, ako sú vymedzené v tomto materiáli, korešpondujú so štruktúrou platného ŠVP. Sú spracované v identických vzdelávacích oblastiach, aby korešpondovali s tým, ako sa poníma obsah vzdelávania v materských školách a aby bola zachovaná kontinuita a previazanosť s následným vzdelávaním v základnej škole. Názvy tematických okruhov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú niekedy odlišné od toho, ako sú vymedzené v ŠVP 2016, ale vždy pokrývajú rovnaký obsah. Stále však platí, že konkrétne vzdelávacie aktivity nemajú byť koncipované „predmetovo“ a nemajú sa viazať vždy len na jednotlivú vzdelávaciu oblasť. Naopak, je žiaduce, aby boli komplexné a integrovali v sebe rozmanité obsahy. Naviac, mnohé ciele sa dosahujú mimo priamych a zámerných vzdelávacích aktivít, vyplývajú z každodenných životných rutín, bežných sociálnych interakcií a udalostí, ktorých vzdelávací a výchovný zmysel si skôr musíme len uvedomiť, netreba ho vopred plánovať alebo vytvárať pre ne „vyučovací scenár“. Toto osobitne platí pre individuálnu formu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.
Každá vzdelávacia oblasť je spracovaná v jednoduchej a užívateľsky priateľskej forme, aby bola zrozumiteľná všetkým poskytovateľom povinného predprimárneho vzdelávania a tiež osobám zabezpečujúcim individuálne vzdelávanie detí na žiadosť zákonných zástupcov. V každej vzdelávacej oblasti sa nachádza stručný opis toho, o čo v nej ide, aké tematické okruhy obsahuje a čo by malo dieťa v rámci nich zvládnuť. Tento metodický materiál obsahuje tiež dôležité metodické odporúčania, ako zmysluplne a s rešpektom k vývinovým špecifikám detí stanovené ciele dosiahnuť.
Materiál vytvára predpoklad pre väčšiu individualizáciu učenia sa detí, avšak má univerzálnu povahu a nezohľadňuje špecifiká súvisiace s celou škálou rozmanitosti detí, ktorých sa povinné predprimárne vzdelávanie bude týkať. Najmä vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia je koncipovaná tak, že predpokladá identický „vzdelávací“ a materinský jazyk. Nie je prispôsobená situácii, že do povinného predprimárneho vzdelávania nastúpia deti, ktorých materinský jazyk je odlišný ako ten „vzdelávací“. Vtedy „jazykové vzdelávanie“ nadobúda naozaj špecifické ciele a stáva sa vlastne doménou povinnej predškolskej prípravy. Pre tieto účely je určený druhý sprievodný materiál (Dieťa hovoriace iným jazykom: možnosti kompenzačnej podpory v predškolskom vzdelávaní), ktorý poslúži ako inšpirácia pri vytváraní podporných programov jazykového rozvoja detí v povinnom predprimárnom vzdelávaní. Podobne treba vnímať aj vzdelávaciu oblasť Zdravie a pohyb, jej tematický okruh Sezónne aktivity a kurzy. Ciele vymedzené v tomto tematickom okruhu sú síce žiaduce, nie však nevyhnutné. Sú totiž spojené s tým, že nie vždy je možné zabezpečiť podmienky, aby sa tento okruh realizoval, či už z materiálneho hľadiska, alebo z hľadiska bezpečnej realizácie. Tu je však dokonca možné, že v rámci individuálneho vzdelávania sa bude táto oblasť realizovať ľahšie. A to v prípade, že rodičia majú k týmto aktivitám náklonnosť. Účel predloženého metodického materiálu možno teda zhrnúť nasledovne: Materské školy si na jeho základe môžu adaptovať svoje školské vzdelávacie programy zohľadňujúc novú situáciu prichádzajúcu so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania. Môže poslúžiť ako podpora pre registrované zariadenia predprimárneho vzdelávania, ktoré si na jeho základe môžu vytvárať svoje programy povinného predprimárneho vzdelávania. Dobrou pomôckou
bude aj pre osoby zabezpečujúce individuálne vzdelávanie detí na základe žiadosti zákonných zástupcov a môže slúžiť aj ako obsah individuálneho vzdelávania týchto detí.

Obsah individuálneho vzdelávania je potrebné šiť na mieru konkrétneho dieťaťa, identifikovať jeho vzdelávacie potreby a ciele, ktoré má v priebehu roka reálne dosiahnuť. Rozdiel medzi identifikovanými a jasne pomenovanými vzdelávacími potrebami detí na začiatku povinného predprimárneho vzdelávania a cieľmi stanovenými v tomto materiáli predstavuje vlastnú vzdelávaciu cestu dieťaťa, ktorú tento materiál dokáže vymedziť a ohraničiť.
Materiál naplní svoj účel, ak si ho všimnú a prelistujú aj rodičia. Môžu sa lepšie zorientovať v tom, čo by ich dieťa pred vstupom do školy malo zvládnuť, môžu lepšie posúdiť jeho zručnosti, môžu sa dozvedieť, čomu sa ich dieťa venuje, keď je v materskej škole alebo v registrovanom zariadení predprimárneho vzdelávania. A môžu sa stať aj viac motivovaní podieľať sa na spoločnom a harmonizovanom úsilí zabezpečiť kvalitný štart svojich detí do sveta vzdelávania a životného rozvoja.

              JAZYK A KOMUNIKÁCIA
O čo ide
Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia je rozvinutie komunikačných spôsobilostí
dieťaťa s využitím špecifického rozvojového potenciálu písanej reči (najmä textov
z literatúry pre deti).
Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:
1 Osvojovanie spisovnej a sociálne
primeranej podoby jazyka
2 Porozumenie textu
3 Utváranie predstáv
o písanej reči
4 Príprava na zvládnutie zvukovej
a grafickej formy písanej reči
✓Osvojovanie spisovnej a sociálne primeranej podoby jazyka je tematický okruh, v ktorom sa zameriava pozornosť na schopnosť dieťaťa porozumieť a aktívne sa zúčastňovať komunikácie. Táto schopnosť je dôležitá pre zvládnutie bežných, každodenných rozhovorov medzi ľuďmi. Jej osvojenie je tiež dôležitým predpokladom pre vzdelávanie dieťaťa v školskom prostredí.
✓V rámci okruhu porozumenia textu sa podporuje schopnosť dieťaťa uvažovať nad obsahom textu, ktorý mu dospelý číta. Podporujeme dieťa v tom, aby si nielen všímalo informácie, ktoré sú v texte priamo obsiahnuté, ale aby si významy textu aj ďalej domýšľalo, t. j. hľadalo súvislosti medzi udalosťami opisovanými v príbehu, vyjadrovalo svoj názor na ne a na postavy v príbehu, rozprávalo o svojich skúsenostiach a predstavách, ktoré súvisia s obsahom textu. Tento tematický okruh tiež prispieva k rozširovaniu slovnej zásoby dieťaťa, ktorá je a vždy bude jedným z najvýznamnejších predpokladov porozumenia pri čítaní.
✓Tematický okruh utváranie predstáv o písanej reči súvisí so záujmom dieťaťa o písmená a rôzne charakteristiky písaného textu a kníh. Tie si začína všímať v situáciách spoločného čítania s dospelým, počas rozhovorov o knihe a obsahu textov. Dieťa tak získava skúsenosti s tým, ako sa používa kniha, ako vyzerá text, zisťuje, že nie ilustrácia, ale text je nositeľom obsahov príbehov, preto ho začína skúmať, sleduje, ako prebieha proces čítania textu.
Takéto skúsenosti si prenáša do vlastného používania knihy a svojich predstáv o čítaní. Mnohé deti sa dokonca naučia týmto spôsobom rozpoznávať aj niektoré písmená.
Každopádne sú to skúsenosti, ktoré im neskôr v škole umožnia podstatne ľahšie a rýchlejšie napredovať v osvojovaní si čítania a písania.
✓V tematickom okruhu príprava na zvládnutie zvukovej a grafickej formy písanej reči sa venuje pozornosť rozvoju fonologických schopností dieťaťa, tzn. jeho schopnosti identifikovať hlásky v slove. Dieťa sa učí všímať si zvukovú štruktúru slova a rozlíšiť v slovách hlásky, ktoré v našom jazyku zapisujeme v podobe písmen abecedy. Táto schopnosť je jedným zo základných predpokladov pre zvládnutie formy písanej reči (tzv. techniky čítania a písania) v 1. ročníku základnej školy. Ďalšou dôležitou súčasťou školskej pripravenosti dieťaťa je osvojenie si grafomotorických zručností. Ich rozvíjanie prispieva k správnym motorickým návykom pre písanie a osvojovanie si základných tvarových prvkov písma, čo napomôže plynulému a formálne správnemu zvládaniu schopnosti písať.
Na čo je treba myslieť
V rámci vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia sú posilnené tie stránky jazykovej skúsenosti dieťaťa, ktoré sú dôležitým predpokladom pripravenosti na školu a podmienkou úspešného rozvíjania gramotnosti žiaka tak v primárnom, ako aj v celom ďalšom vzdelávaní. Hlavným prostriedkom, ktorý využívame k tomuto účelu, je vytvorenie podnetného prostredia, ktoré je bohaté na komunikáciu, najmä v spojitosti s prítomnosťou a využívaním písaných textov. Jednou z najosvedčenejších foriem využívania textov v predškolskom období je spoločné čítanie
kníh, prostredníctvom ktorého dospelý sprostredkováva obsah textu dieťaťu, ktoré nevie čítať samé. Samotné počúvanie textu je z hľadiska sluchového vnímania reči v porovnaní s bežnou komunikáciou v jazyku podstatne náročnejšie a podnetnejšie, prispieva k rozvíjaniu jazykového citu a uvedomovaniu si zvukovej štruktúry jazyka. Ešte účinnejšie však je, keď je sprevádzané rozhovormi o texte, o ilustráciách k textu a ďalšími aktivitami, ktorými dospelý pomáha dieťaťu udržiavať pozornosť, podporuje jeho záujem o čítanie a tému, a podnecuje porozumenie textu.
Spoločné čítanie textov má pozitívny vplyv na porozumenie významu slov, ktoré sa v texte využívajú, čím sa výrazne obohacuje slovná zásoba dieťaťa. Popritom ho však posúva ďalej. Učí ho vyvodzovať významy nad rámec obsahu textu, dávať ich do súvislostí s vlastnými vedomosťami a skúsenosťami, vytvárať si predstavy a dávať textu vlastný zmysel. Sprostredkováva mu tak skúsenosti s tou podobou komunikácie, ktorá je charakteristická pre školské prostredie.
Dostupnosť kníh v širokom spektre rôznych žánrov (najmä krásnej literatúry, pokrývajúcej krátke literárne útvary – básne, riekanky, hádanky atď., rozprávky, príbehy zo života detí, ale aj informačno-náučné knihy, ako sú encyklopédie pre deti), ktoré sú pre dieťa tematicky príťažlivé, ich spoločné čítanie, rozhovory a aktivity súvisiace s porozumením textu sú najdôležitejším prostriedkom rozvoja dieťaťa v rámci vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Odporúčame realizovať aktivity minimálne 3-krát týždenne po 15 minút. Dospelý môže v rôznych časových úsekoch dňa využívať vybrané texty tak, aby prirodzene sledovali obsah a zameranie spoločných činností. Iné žánre sú vhodné počas odpočinku alebo pred spaním, iné v aktívnejších chvíľach, v rámci spoločných rozhovorov a hier. Nezabúdame ani na detské encyklopédie a rôzne praktické príručky (z edícií typu „Urob si sám“, „Vytvor si sám“), ktorých je na dnešnom trhu alebo v knižniciach široký výber. Spoločné vyhľadávanie informácii v encyklopédii k téme, o ktorej sa dospelý s dieťaťom rozpráva; sledovanie postupu/návodu pri spoločnej činnosti – napríklad receptu pri varení a pečení a pod., to všetko sú okrem iného príležitosti na poznávanie rozličných funkcií
písanej reči – dôvodov, prečo a ako písanú reč bežne využívame. Pri plánovaní a realizácii aktivít je dôležité v prvom rade sledovať, aby boli pre dieťa zdrojom pozitívnych zážitkov a skúseností, aby prispievali k motivácii, záujmu a vzťahu dieťaťa k písanej kultúre, čítaniu a vzdelávaniu. Vďaka takémuto emočnému nastaveniu sa vytvárajú priaznivé podmienky pre využitie rozvojového potenciálu textov a ich čítania v oblasti vývinu reči a poznávania jazyka. Jazykové schopnosti, ktoré dieťa v takýchto podmienkach nadobúda, sú dôležitou súčasťou školskej pripravenosti, a to nielen na osvojovanie si písanej reči v počiatočných fázach vyučovania čítania a písania, ale najmä vo vzťahu k úspešnému vývinu a ďalšiemu rozvoju čitateľskej gramotnosti.
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Osvojovanie spisovnej a sociálne primeranej podoby jazyka
✓dokáže samé nadviazať rozhovor s dospelými aj deťmi,v priebehu komunikácie primerane reaguje aj na iné ako jazykové signály (t. j. na gestá a mimiku) osoby, s ktorou hovorí; samé dokáže udržiavať očný kontakt pri komunikácii s druhou osobou, hlasnosť svojho prejavu prispôsobuje situácii,
✓ v komunikácii s druhou osobou rozpoznáva a používa pravidlá vedenia dialógu (t. j. počúva, keď druhý hovorí, neskáče mu do reči, vezme si slovo prijateľným spôsobom), zohľadní, s kým a s akým zámerom hovorí (rozlišuje medzi tykaním a vykaním, vyjadruje svoje túžby a potreby, poďakuje),
✓v komunikácii používa spisovnú podobu jazyka, správne a zreteľne vyslovuje všetky hlásky a hláskové skupiny.

2. Porozumenie textu
✓prerozpráva známy príbeh, pričom do prerozprávania zahŕňa detaily príbehu, slovnú zásobu, prípadne aj niektoré jazykové vyjadrenia použité v príbehu; pri rozprávaní príbehu sleduje jeho základnú štruktúru (t. j. zmieňuje sa, kde sa príbeh odohráva, aké postavy v ňom zohrávajú svoju úlohu, aké udalosti sú jeho predmetom a prípadne aj, ako sa končí),
✓odpovedá na otázky dospelého, prečo sa konkrétna postava správa spôsobom, akým to opisuje text príbehu, dokáže samé klásť otázky týkajúce sa postavy z príbehu, ktorý mu dospelý číta (prečo konkrétna postava koná určitým spôsobom, prečo sa určitým spôsobom zachovala a aká bola motivácia postavy),
✓domýšľa si obsahy, ktoré v texte nie sú priamo zmienené alebo mu nie sú úplne známe (napr. si domýšľa významy slov použitých v texte, ktoré dieťa nepozná); predvída, ako bude ďalej pokračovať príbeh, ktorý mu číta dospelý.

3. Utváranie predstáv o písanej reči
✓ správne drží knihu pri čítaní, listuje v knihe správnym a šetrným spôsobom (uplatňuje smer otáčania listov v knihe sprava doľava); v texte sa orientuje
správnym smerom (sleduje smer čítania textu zľava doprava, zhora nadol),
✓ukáže v texte slovo, vie, že text je zložený z písmen, že skupiny písmen tvoria slová,
✓v rozhovoroch o knihe a čítaní rozumie a používa špecifickú slovnú zásobu, ktorá sa
viaže na tvorbu knihy a čítanie (napr. kniha, strana, príbeh, čítať, písať, písmeno, ilustrácia, spisovateľ a ilustrátor a pod.).

4. Fonologické schopnosti
✓ s pomocou rytmického sprievodu rozčlení slovo na slabiky (t. j. 1 tlesknutie = 1 slabika),
✓dokáže povedať, ktorú hlásku počuje na začiatku slova.

5. Grafomotorické zručnosti
✓✓ zvládne jednoduché grafomotorické prvky vyžadujúce pohyb zápästia (vertikálne
línie, horizontálne línie, krivky, slučky), pohyb dlane a prstov (horný a dolný oblúk,
lomená línia, vlnovka, ležatá osmička),
✓✓ pri kreslení sedí vzpriamene, drží ceruzku správnym spôsobom a primerane reguluje
jej tlak na papier a udržiava primeranú vzdialenosť očí od podložky.
13
JAZYK A KOMUNIKÁCIA
Metodické odporúčania
Každodenný život ponúka množstvo bežných situácií, v ktorých si dieťa osvojuje spisovnú
a sociálne primeranú podobu jazyka v požadovanom rozsahu. Medzi najdôležitejšie patrí
spoločné čítanie kníh sprevádzané dialógom medzi dospelým a dieťaťom o prečítanom texte;
návštevy zaujímavých miest, ktoré podnecujú záujem dieťaťa o konkrétnu oblasť poznania
a motivujú dieťa k poznávaniu (prechádzky v prírode, farma, ZOO, múzeá, hrady, zámky,
výstavy, knižnice) a tým prirodzene podporujú rozhovory medzi dieťaťom a dospelým; vzájomné
konverzácie medzi deťmi o témach, ktoré prináša dieťa alebo dospelý. Dôležité je povzbudzovať
dieťa k aktívnemu zapojeniu do rozhovoru, ku kladeniu otázok, k vysvetľovaniu
vlastných názorov a postrehov.
V tematickom okruhu porozumenie textu si dieťa odnáša bohaté skúsenosti a poznanie
najmä zo spoločného čítania kníh s dospelým, ktorý zohľadňuje pri výbere textu
záujem dieťaťa, sleduje jeho motiváciu pre čítanie. Dôležitý je aj spôsob, akým text
dieťaťu číta. Vnímanie a porozumenie textu podporuje napr. využívaním výraznej intonácie
hlasu; odkazovaním na ilustrácie k textu; nahrádzaním dieťaťu neznámych
slov známymi alebo použitím slova s podobným významom, ktoré dieťa pozná; komentovaním
textu tak, aby prepojil obsah čítania s tým, čo dieťa vie, čo samé zažilo
a pod. Osobitný význam majú najmä položené otázky (aké otázky dospelý dieťaťu
kladie). Otázkami totiž dospelý upriamuje pozornosť dieťaťa na konkrétne významy
textu a usiluje sa prehĺbiť jeho porozumenie. V období pred vstupom dieťaťa do školy
sa dôraz presúva zo zamerania sa na obsahy, ktoré sú priamo prítomné v texte (otázky
typu: Kto? Čo? Kde?) na schopnosť vyvodzovať význam z týchto obsahov (otázky typu:
Čo si myslíš? Prečo si to myslíš? Stretol si sa aj ty s niečím podobným? Vieš k tomu povedať
niečo viac? Ako sa ti to páči? Čo sa ti páči a prečo?) Položenými otázkami k textu
sa dospelý snaží u dieťaťa podporovať aktívny postoj k obsahu textu, hľadať súvislosti
medzi udalosťami v príbehu a povzbudzovať dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoj názor,
skúsenosti a predstavy vo vzťahu k obsahu.
Ďalšou oblasťou, ktorá sa u dieťaťa rozvíja prostredníctvom čítania textov, je jeho slovná
zásoba. V texte je totiž pre dieťa neznáme slovo uvedené ako súčasť príbehu a z udalostí,
ktoré sú v texte opísané, si dieťa dokáže vyvodiť jeho význam (napr. dieťa nemusí poznať
význam slova črievička, ktoré je použité v rozprávke o Popoluške. Môže si všimnúť, že
v príbehu sa spomína, že si ich Popoluška obula, keď sa chystala na ples. Na základe
toho si význam slova vyvodí.). V záujme rozširovania slovnej zásoby dieťaťa je tiež odporúčané,
aby mali deti možnosť sa dospelých opýtať, čo neznáme slovo použité v texte
14
JAZYK A KOMUNIKÁCIA
znamená, požadovať od neho definíciu tohto slova. Dospelý by mal dieťaťu význam takýchto
slov vysvetľovať, aby malo možnosť si overiť, či významu slova dobre porozumelo
a ako použitie tohto slova súvisí s jeho skúsenosťami a poznaním.
V období pred vstupom do školy sa deti – pokiaľ majú bohaté skúsenosti so spoločným
čítaním textov s dospelými – začínajú viacej zaujímať aj o písmená, rôzne vlastnosti písaného
textu a kníh a vytvárajú si predstavy o písanej reči. Preto, pokiaľ deti vyrastajú
v prostredí, v ktorom sú obklopené písanou kultúrou (t. j. majú skúsenosti s tým, že im
dospelí čítajú, diskutujú s nimi o texte), prirodzene sa u nich vytvára predstava, ako sa
používa kniha, ako vyzerá text (ako sa odlišuje od ilustrácie v knihe) a ako prebieha proces
čítania textu.
Toto poznanie, označované ako koncept tlače, sa u dieťaťa postupne utvára na základe
toho, že si všíma, ako dospelý používa knihu pri čítaní, ako o nej a o čítaní s dieťaťom
hovorí a ako do používania knihy dieťa zapája svojimi otázkami a podnetmi. Pokiaľ dieťa
získava bohaté a opakované skúsenosti s čítaním a s knihami v rámci spoločného čítania,
k poznávaniu konvencií tlače dochádza spontánne a prirodzene bez toho, aby sa
dospelý musel špeciálne snažiť dieťaťu vysvetľovať, čo je kniha a ako prebieha čítanie.
V oblasti rozvíjania fonologických schopností je dôležité v tomto období venovať pozornosť
zvyšovaniu citlivosti detí na zvukovú štruktúru reči. Tomuto účelu v počiatkoch
poslúži rytmický sprievod ku krátkemu literárnemu útvaru alebo piesni sledujúci slabičnú
štruktúru slova (t. j. 1 tlesknutie = 1 slabika). Pokiaľ už dieťa dokáže zladiť recitáciu
alebo spev s takýmto rytmickým alebo pohybovým sprievodom, je možné zamerať sa
na slabikovanie, t. j. rozklad ľubovoľne zvolených slov na slabiky („vytlieskame si“ slovo
ja-bl-ko, „vytlieskame“ si každý svoje meno). Vďaka takýmto aktivitám sa dieťa postupne
dokáže pri spievaní piesne alebo recitácii krátkeho literárneho útvaru sprevádzať rytmickým
pohybom sledujúcim slabičnú štruktúru slova. Pomocou neho dokáže rozčleniť
na slabiky a určiť počet slabík ľubovoľných slov.
Keď dieťa dokáže rozložiť slovo na slabiky, upriamime pozornosť na identifikáciu hlásky
v slove, konkrétne vyčlenenie začiatočnej hlásky slova. Na zvýšenie citlivosti dieťaťa
potrebnej na určenie začiatočnej hlásky je možné použiť otázky typu: Čo majú spoločné
slová: mačka, medveď a maslo? Na začiatku majú hlásku /m/. Čo majú spoločné slová:
auto, anténa a ananás? Na začiatku majú hlásku /a/. Následne sa tradične využívajú
úlohy typu: Na akú hlásku sa začína tvoje meno? Obľúbené ovocie? Keďže dieťa tento typ
úlohy najprv nevie vykonať samé, dospelý mu pomáha, ukazuje mu riešenie a úlohou
dieťaťa je v podstate len zopakovať toto riešenie, hoci spočiatku nerozumie princípu
15
JAZYK A KOMUNIKÁCIA
riešenia. Opakovaným zaraďovaním úloh tohto typu však dieťa postupne pochopí princíp
a dokáže hlásku v slove vyčleniť aj bez pomoci dospelého. Pri určovaní počiatočnej
hlásky v slovách výdatne napomáha používanie obrázkov, dieťa má možnosť pomocou
nich slovo udržať v centre pozornosti a v prípade potreby ho viackrát vysloviť, kým sa mu
podarí zachytiť počiatočnú hlásku. Zo strany dospelého je dôležité ho v tejto artikulácii
podporovať, svojou vlastnou artikuláciou zvuk počiatočnej hlásky zdôrazňovať a predlžovať
tak, aby lepšie vynikla. Platí to najmä pri slovách začínajúcich spoluhláskami
(napr. mmm-ačka, sss-ova). Existuje množstvo veselých jazykových hier a publikácií,
s ktorými sa to dá s deťmi ľahko a hravou formou naučiť.
Za účelom rozvíjania grafomotorických zručností sú k dispozícii pracovné listy, ktoré
poskytujú predlohy na zvládnutie jednoduchých grafomotorických prvkov vyžadujúcich
pohyb zápästia (vertikálne línie, horizontálne línie, krivky, slučky) a dlane a prstov
(horný a dolný oblúk, lomená línia, vlnovka, ležatá osmička). Okrem správneho formálneho
stvárnenia grafických prvkov dospelý dohliada aj na to, aby dieťa sedelo pri činnosti
vzpriamene (nehrbilo sa), aby pri kreslení a grafomotorických aktivitách používalo
na držanie ceruzky v ruke správny úchop a aby malo dieťa ruku uvoľnenú dostatočne
na to, aby prítlak ceruzky na papier bol primeraný.
16
JAZYK A KOMUNIKÁCIA
MATEMATIKA
A PRÁCA
S INFORMÁCIAMI
17
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
MATEMATIKA A PRÁCA
S INFORMÁCIAMI
O čo ide
Vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami ide predovšetkým o to, aby dieťa
objavilo matematiku ako niečo, čo je súčasťou nášho bežného života, aby sa rozvíjalo jeho matematické
myslenie a jeho predpoklady pre neskoršie školské vzdelávanie. Dieťa si má v tomto
veku utvárať predstavu o číslach, rozvíjať schopnosť počítať a pracovať s číslami v rôznych
bežných životných situáciách. Prostredníctvom manipulačných činností má získať skúsenosti
zo základov geometrie, má pracovať s geometrickými útvarmi, vnímať ich rozdiely, určovať ich
veľkosť a využívať získané zručnosti v živote. Súčasťou matematickej prípravy detí je aj rozvoj
ich logického myslenia vytváraním primeraných situácií a úloh na uvažovanie, na riešenie
malých problémov a na zdôvodňovanie vlastného riešenia a rozhodnutia. Myslenie dieťaťa sa
rozvíja aj cez osvojovanie si algoritmov pri jednoduchom hravom programovaní, pri ktorom sa
učí predvídať a regulovať dôsledky svojich rozhodnutí a plánovaných krokov.
Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:
1 Čísla a vzťahy
2 Geometria a meranie
3 Logika
4 Práca s informáciami
✓✓ Čísla a vzťahy. Tematický okruh smeruje k vytváraniu predstavy o číslach u detí,
k počítaniu po jednom do 10 spamäti, ale aj k zisťovaniu počtu predmetov pomocou zraku,
hmatu a sluchu. Dieťa odhaduje počet predmetov a overuje si správnosť výsledku. Nejde tu
o poznávanie číslic a ich písanie, postačí vyslovenie výsledku (slovne), alebo zaznačenie
iným spôsobom – kresbou, pomocou prstov, pomocou iných predmetov. Prostredníctvom
hry sa dieťa učí tvoriť číselný rad, pripočítavať a odpočítavať určený počet objektov,
porovnávať dve skupiny predmetov podľa toho, kde je viac, menej predmetov alebo
rovnako veľa. V hrách i bežných činnostiach rozdeľuje skupinu predmetov dvom alebo trom
osobám tak, aby mal každý rovnaký počet. Dieťa sa učí svoje riešenie skontrolovať, opraviť
prípadné chyby a povedať, prečo to tak urobilo.
18
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
✓✓ Geometria a meranie. Učenie v rámci tohto okruhu je veľmi dôležité pre rozvoj matematických
schopností dieťaťa a pre jeho fungovanie v živote. Učí sa tu orientovať v priestore
(doma, vonku, v škole, na papieri, v knihe a pod.), čo znamená, že sa učí opísať presnejšie,
kde sa predmet nachádza, povedať, čo sa nachádza na opísanom mieste, alebo jednoducho
zakresliť cestu podľa pokynov. Má to význam pre neskoršiu prácu dieťaťa s mapou, plánom
mesta, pôdorysom budovy, technickým výkresom. Spoznáva základné geometrické útvary,
s ktorými prichádza do kontaktu pri manipulácii v hre so stavebnicami, pri skladaní a pri
kreslení. Dieťa rozlišuje tvar, farbu a veľkosť geometrických útvarov. Porovnáva predmety
a geometrické útvary podľa veľkosti, usporiada ich podľa veľkosti. Učí sa veľkosť útvarov
zisťovať jednoduchým meraním, ktoré je zatiaľ nepresné, ale dieťa tu získa prvé zručnosti
v meraní potrebné pre jeho ďalší rozvoj.
✓✓ Logika je vo vzdelávacej oblasti osobitným tematickým okruhom. Samotné slovo „logika“
naznačuje, že deti sa tu učia uvažovať, rozhodovať o niečom, či je to pravdivé/nepravdivé,
či je to pravda, alebo nie, ale aj opraviť to, čo bolo povedané tak, aby to bolo správne.
Rozhodujú o pravdivosti jednoduchých viet, ktoré sa týkajú ich života, sú im známe, ale
aj ich poznatkov z tém, ktoré sa učia v matematickej oblasti. Rozvoj logického myslenia
detí nastáva aj pri hľadaní pravidiel v riešení úloh a pri triedení predmetov. Aj v tomto
tematickom okruhu sa dieťa učí systematicky pracovať, sústrediť svoju pozornosť na prácu
a vyjadrovať slovami, ako rieši úlohu a prečo ju rieši práve takto.
✓✓ Práca s informáciami je o prvom a nenásilnom uvádzaní dieťaťa do sveta ovládania
digitálnych technológií, a to nielen ako konzumenta, ale aktívneho užívateľa a neskôr
aj tvorcu informácií a digitálneho obsahu. Deti sa učia základom programovania, kreslenia
v grafických programoch a ovládania veku primeraných digitálnych hier. Dieťa sa pri hrách
učí premýšľať v algoritmoch, predvídať a regulovať dôsledky svojich rozhodnutí a plánovaných
krokov.
Na čo je treba myslieť
Pri získavaní nových vedomostí a zručností z matematickej oblasti pripravuje dospelý dieťaťu
podmienky doma a vonku tak, aby sa pri hrách, detských súťažiach a bežných činnostiach
prirodzene stretlo s úlohami, ktoré je potrebné vyriešiť. Pri riešení úloh je dôležité klásť mu
otázky o tom, čo má robiť, prečo to bude robiť práve tak, na čo má dávať pozor, aby sa nepomýlilo,
kde sa pomýlilo, ako to opraví a pod. V rozhovore sledujeme, či dieťa používa slová, ktoré
má z matematickej oblasti zvládnuť a ktoré sú dôležité pre ďalšie školské učenie sa.
Treba myslieť aj na to, že pýtať sa môže aj dieťa, čo považujeme za dobrý signál jeho záujmu
o matematiku a občas aj vyzývame deti, aby sa pýtali. V matematickej príprave je potrebné
19
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
vytvárať také prirodzené situácie, v ktorých bude dieťa hľadať riešenie samo vlastným objavovaním,
bádaním, praktickou činnosťou a očakávame, že nájde aj dve riešenia (prípadne viac),
o ktorých bude rozmýšľať, či sú správne. Pre naplnenie týchto zámerov nepovažujeme za vhodné
uprednostňovať prácu s rôznymi pracovnými listami a zošitmi dostupnými na knižnom trhu
pred priamou konkrétnou činnosťou a hrou s dieťaťom, ktorá mu poskytuje viac podnetov,
vnemov a skúseností potrebných pre rozvoj jeho dlhodobej pamäte a myslenia.
Pri získavaní vedomostí a zručností z informatiky veľa závisí od dostupnosti digitálnych technológií
v prostredí, v ktorom sa dieťa vzdeláva. Mnohé zručnosti, ako napríklad základy programovania,
však nie sú priamo závislé od prístupu k digitálnym technológiám a je možné sa im učiť aj
prostredníctvom bežných predmetov. Dospelý môže využiť chybu a omyl dieťaťa ako príležitosť
pre zmenu algoritmu a zakomponovanie tejto zmeny do pôvodnej postupnosti krokov.
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Čísla a vzťahy
✓✓ počíta po jednom od 1 do 10 spamäti bez pomoci dospelého a bez zrakovej pomôcky,
✓✓ vymenuje číselný rad do 10 od ľubovoľného menšieho čísla (napr. od tri do desať),
✓✓ na základe pokynu vytvorí skupinu ľubovoľných predmetov s počtom od 1 do 10
manipuláciou i na obrázku kreslením alebo iným označením,
✓✓ spočíta predmety reálne (skutočné) i na obrázku a určí ich počet do 10 slovne,
ukáže na prstoch, aj zaznamenaním pomocou bodiek alebo čiarok,
✓✓ v skupine do 6 predmetov určí ich počet bez počítania iba zrakom, alebo iba
hmatom, ak predmety nie sú viditeľné,
✓✓ odhadom bez počítania porovná dve výrazne rozdielne skupiny reálnych predmetov
(neskôr predmetov na obrázku); svoje zistenie vysloví tak, že povie, v ktorej skupine
je viac predmetov (menej predmetov, alebo je v nich rovnako veľa predmetov),
✓✓ porovná dve skupiny reálnych predmetov (neskôr predmetov na obrázku) podľa ich
počtu pomocou počítania; svoje zistenie vysloví a zdôvodní (napr. šesť je viac ako štyri),
✓✓ zvládne na pokyn pridať ku skupine a odobrať zo skupiny predmetov určený počet
prvkov a vysvetliť, čo sa zmenilo v novej skupine (skupina sa zmenšila, zväčšila),
✓✓ rozdelí skupinu predmetov manipuláciou postupným rozdeľovaním, ale
bez počítania, na dve (tri) skupiny s rovnakým počtom. Výsledok rozdeľovania si
20
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
dokáže overiť počítaním, slovne zdôvodniť správnosť svojho riešenia aj vysloviť
rozhodnutie o nemožnosti vyriešenia úlohy slovami toto sa nedá rozdeliť rovnako.
2. Geometria a meranie
✓✓ opíše polohu predmetu a umiestni predmet v priestore izby, domu, ihriska,
na papieri a podobne pomocou slov: hore, dole, vpredu, vzadu, vpravo, vľavo,
nad, pod, pred, za, na, v, pri a pod.,
✓✓ určí predmet na základe opisu jeho polohy v priestore i na papieri tak, že ho
pomenuje, ukáže, označí farbou, značkou,
✓✓ pomocou vhodne zvoleného predmetu (ceruzka, šnúrka do topánok, slamka, krok)
odmeria dĺžku kratšej cesty, malej vzdialenosti a dĺžky iného predmetu v skutočnosti
i na obrázku, povie číslo ako výsledok merania. Pred meraním dokáže odhadnúť
meranú dĺžku a odhad vysloviť číslom – počtom predmetov, ktoré použije na meranie
určenej dĺžky,
✓✓ rozlíši zrakom a hmatom kocku, guľu a valec, pomenuje tieto útvary a vysvetlí,
čím sa od seba odlišujú,
✓✓ postaví stavbu zo stavebnice podľa predlohy na obrázku aj podľa postavenej stavby
v skutočnosti,
✓✓ rozlíši zrakom a hmatom kruh, štvorec, trojuholník a obdĺžnik, pomenuje tieto
útvary a vysvetlí, čím sa od seba odlišujú,
✓✓ z rôznych skladačiek, ktoré obsahujú aj štvorec, trojuholník, obdĺžnik, kruh poskladá
obrázok podľa predlohy alebo na určenú tému, napríklad kvet, dom, auto,
✓✓ aspoň približne nakreslí štvorec, trojuholník, obdĺžnik, kruh,
✓✓ pomenuje a nakreslí rovnú a krivú čiaru v rôznych smeroch (vodorovnú, zvislú,
šikmú), ale aj pri hľadaní ciest v bludisku, labyrinte, pri spájaní predmetov a pod.,
✓✓ manipuláciou s predmetmi alebo iba zrakom porovná dva predmety podľa dĺžky,
výšky, šírky, hrúbky, veľkosti, pričom používa slová: dlhší, kratší, širší, užší, vyšší,
nižší, hrubší, väčší a pod.,
✓✓ usporiada (zoradí) podľa dĺžky, výšky, šírky, hrúbky, veľkosti tri predmety, pričom
určí predmet, ktorý je napríklad najkratší, najdlhší, najväčší, najmenší, najtenší,
najhrubší.
21
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
3. Logika
✓✓ manipuláciou s predmetmi alebo vyznačením na obrázku vytvorí skupinu predmetov
s rovnakou vlastnosťou, ktorú dokáže pomenovať alebo ju dokáže určiť vo vytvorenej
skupine,
✓✓ vytvorenú skupinu objektov roztriedi na dve/tri skupiny podľa farby, podľa tvaru
alebo veľkosti, pričom žiaden z predmetov v skupine nemôže zostať nezaradený,
✓✓ v hre a bežných situáciách rozhodne o pravdivosti vysloveného jednoduchého
tvrdenia slovne je/nie je to pravda; áno/nie, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní
odpoveďou na otázku Prečo si to myslíš?,
✓✓ pokračuje vo vytvorenom vzore z reálnych predmetov i na obrázku podľa pravidla
tak, že celý vzor zopakuje aspoň raz, alebo doplní do radu jeden objekt, ktorý bude
podľa pravidla nasledovať. Slovami vysvetlí pravidlo vytvoreného vzoru.
4. Práca s informáciami
✓✓ postupuje podľa vopred naplánovaných krokov (napr. podľa obrázkového plánu
hľadá „poklad“),
✓✓ vytvorí plán krokov za nejakým cieľom a postupuje podľa neho (napríklad obrázkový
plán cesty k pokladu),
✓✓ pozmení a naplánuje postupnosť krokov tak, aby dospelo k rovnakému výsledku
rôznymi cestami (napríklad naplánuje rôzne cesty k pokladu),
✓✓ nakreslí a vyfarbí jednoduchý obrázok, vyberie a umiestni obrázky v dostupnom
grafickom editore.
22
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
Metodické odporúčania
Čísla a vzťahy. Dieťa v tomto období ešte nemusí poznať číslice, ani ich písať. S číslami
sa má oboznamovať v prirodzených situáciách, cez vhodné riekanky, pesničky
o číslach či hry, ako napr. Človeče, nehnevaj sa! V prirodzených hrových situáciách sa
učí aj určovať počet, počítaním po jednom do 10. Používať môže prsty, hraciu kocku
s bodkami (počítanie zrakom), alebo môže počítať sluchom – určovať napríklad počet
tlesknutí (dieťa potlesky nevidí, iba počuje), najviac do 6. V každom prípade požadujeme
na otázku „Koľko je tam...?“ jednoznačnú odpoveď – je tam šesť kuriatok, vidím
tri bodky, počul som štyri dupnutia. Počítať môže dieťa aj hmatom. Napríklad guľôčky
(najviac 6) ukryté pod dekou či vo vrecúšku.
Aj vytváranie skupín prvkov s určeným počtom 1 – 10 možno realizovať v rozmanitých činnostiach.
Deti tvoria skupiny manipuláciou pri hre s hračkami, pri kreslení, modelovaní,
pri hre vonku z detí a z prírodnín. Dospelý reaguje na prirodzené situácie zadaniami: Nakresli
dva stromy, polož na koberec päť farbičiek, na lavičku si sadnú tri deti, pod strom daj
sedem gaštanov a pod. Otázkami Kde je viac...?, Čoho je viac/menej? vedie dieťa k porovnávaniu
skupín podľa počtu, pričom sa neuspokojí len s odpoveďou. Dôležité je, aby dieťa
vysvetlilo, prečo je to tak. Môže pritom ukladať predmety do radov, počítať, tvoriť dvojice;
hľadá si svoj spôsob, ako to dokáže vyriešiť. Napríklad: Kde je viac jabĺk, na tanieri alebo
v košíku? Čoho je viac v škatuli, autíčok alebo kociek? Pri porovnávaní na obrázku najprv
necháme dieťa uvažovať samo a spôsob, ako nájsť riešenie, mu ponúkame až vtedy, keď si
nevie poradiť. Pri každodenných činnostiach pripravujeme dieťa aj na neskoršie sčítanie
a odčítanie. Vedieme ho k pridávaniu či odoberaniu určeného počtu predmetov (pri varení,
jedení, upratovaní, nakupovaní...), pričom dospelý môže dieťa vyzvať, aby určilo aj číselný
výsledok. Dôležité je, aby dieťa popísalo slovne, čo sa stalo so skupinou predmetov po pridaní
počtu predmetov a čo po odobraní predmetov zo skupiny.
Rozdeľovanie skupiny predmetov na rovnaké časti je proces, ktorý deti robia často aj
bez pokynu. Delia sa so súrodencom, s dospelými, s kamarátmi. Tieto situácie využívame
na rozvíjanie matematických schopností. Všímame si, ako dieťa rozdeľuje napríklad
sladkosti na dve/tri rovnaké časti. Neočakávame, že bude deliť na polovicu, ani na štvrtiny.
Vyzývame ho, aby rozdelilo desať cukríkov dvom osobám rovnako, deväť ceruziek
trom osobám rovnako. Výsledok rozdelenia si dieťa skontroluje zistením počtu prvkov
v každej vytvorenej skupine, prípadné chyby opraví. Dospelý dieťa motivuje k vytvoreniu
si vlastného postupu rozdeľovania, tak pri manipulácii s predmetmi, ako aj pri rozdeľovaní
nakreslených obrázkov na papieri.
23
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
V okruhu Geometria a meranie je potrebné sústrediť sa na tri prioritné oblasti prípravy
dieťaťa. Je to orientácia dieťaťa v priestore, práca so stavebnicami a so skladačkami
a príprava na meranie dĺžky. Aj v tomto prípade vychádzame prevažne z praktických
činností doma i vonku, pričom zapájame viacero zmyslov dieťaťa, aby bolo vnímanie
intenzívne. Dospelý vyzýva dieťa, aby opísalo polohu predmetu zo svojej pozície
otázkami: Kde sa ...(predmet) nachádza?, Kde je ....(predmet)?, Povedz to, neukazuj
prstom. Napríklad: hore na strome je vtáčik, dole pod stromom je gaštan, vľavo v mojej
izbe je stôl, vpravo je skrinka. Vďaka jednoduchým pokynom sa dieťa učí správne
umiestniť predmet: pri upratovaní: Polož auto dole na poličku.; pri kreslení: Nakresli
strom vľavo. a pod. Orientáciu v priestore môžeme upevňovať aj jednoduchými hrami,
ako napr. Hádaj, na čo myslím? Je to v izbe, na stene vpravo hore. Čo je to?
Predstavy o priestorových geometrických útvaroch by si dieťa malo osvojovať zapojením
rôznych zmyslov. Pri hre so stavebnicami môže na pokyn dospelého ukázať
na guľu, kocku, alebo valec, hmatom pod dekou či z vrecúška vybrať určený útvar,
alebo si ho vymodelovať z dostupnej modelovacej hmoty. Dospelý správnosť kontroluje
a vedie dieťa k tomu, aby ho pomenovalo. Rovnako postupujeme aj pri spoznávaní
rovinných geometrických útvarov (kruh, štvorec, trojuholník a obdĺžnik), pričom
dávame pozor na zamieňanie si štvorca a kocky a pýtame sa dieťaťa na rozdiely, ktoré
medzi nimi pozoruje. Zaujímavou činnosťou pre dieťa je vykrajovanie koláčikov v danom
tvare z cesta. Vhodné je tiež obkresľovanie makiet, reálnych predmetov v tomto
tvare, stien telies (kocky, kvádra, valca, ihlana), ako aj samostatné kreslenie útvarov
bez pomôcky. Najprirodzenejšou cestou upevňovania si predstáv o geometrických
útvaroch sú stavebnice a skladačky. Stavby a obrázky môže dieťa robiť aj z takých
dielcov, ktoré nevie pomenovať (kužeľ, ihlan, ...; lichobežník, kosoštvorec a pod.).
Sú však dôležité, lebo sa pri nich učí postupovať podľa predlohy, ktorá môže byť reálna,
postavená dospelým alebo obrázková. Dbáme na to, aby postavilo celú stavbu/
skladačku, nie iba jej časť. Veľmi dobrou pomôckou pre spoznávanie rovinných geometrických
útvarov je hlavolam Tangram (dostupný aj na internete).
Kreslenie rovných a krivých čiar súvisí s prípravou dieťaťa na písanie, ale aj na kreslenie
a neskôr rysovanie. Čiary môže dieťa kresliť na pokyn dospelého, hľadať rovnú či
krivú v skupine čiar, ukázať na ňu, alebo ju farebne obtiahnuť. Čiary môžu byť nakreslené
na papieri, na chodníku, v pieskovisku, vymodelované z nití, špagátov a pod.
Kreslenie čiar dieťa využíva pri spájaní bodov do obrázkov (pospájaj čiarou bodky
a povedz, čo si nakreslil), pri vytváraní dvojíc predmetov na obrázku, pri kreslení obrysov
a ciest v bludisku a labyrinte (vyznač čiarou rovnú cestu od motýlika ku kvietku),
24
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
pri ohraničovaní skupín predmetov (nakresli čiarou ohrádku okolo všetkých dvojnohých
zvierat) a pod.
Za účelom merania dĺžky využívame rôzne neštandardné jednotky– palec, krok, slamka,
špajdľa, pásik papiera, ceruzka a pod. Dieťa reaguje na pokyn: odmeraj dĺžku drevenej
varešky pomocou vrchnáka fixky, odmeraj šírku knihy pomocou palca, odmeraj vzdialenosť
od okna ku dverám pomocou krokov, odmeraj dĺžku kamióna na obrázku, ale vyber
si sám, čím budeš merať a pod. Povedz, koľko si nameral...? Počet nameraných jednotiek
dieťa vysloví, zaznačí na papier čiarkami a pod., ale rátame len do desať. Za nesprávne
považujeme, ak dĺžka meraného predmetu je kratšia ako predmet, ktorým
meriame. Vtedy dieťa nemeria. Túto stratégiu uplatňuje dieťa aj pri porovnávaní dvoch
predmetov (spravidla rovnakého druhu) podľa dĺžky (šírky, výšky...). Najprv však skúša
odhadnúť, čo je dlhšie, kratšie a pod. Nadobudnuté zručnosti využíva pri usporiadaní
troch (štyroch) predmetov podľa dĺžky, šírky, výšky, hrúbky, veľkosti a výsledok usporiadania
vysloví pomocou prídavných mien najdlhší, najužší, najhrubší, najmenší...
Svoje riešenie môže vysloviť slovne, alebo ho vyznačiť vyfarbením, podčiarknutím.
Rovnako aj odpoveď na otázky, ktorý predmet je prvý, druhý, ..., posledný. Usporiadanie
predmetov si dieťa môže precvičovať v rôznych hrách, činnostiach, v ktorých ho
dospelý usmerňuje: Polož do radu toto auto hneď za najväčšie auto (pred najmenšie
auto a pod.).
V okruhu Logika potrebuje dieťa pomoc dospelého, ktorý asistuje pri vytváraní skupín
predmetov, či ich triedení. Vytvára situácie, v ktorých dieťa uvažuje, čo majú predmety
v skupine spoločné, alebo mu zadáva inštrukciu, ktoré predmety má zoskupiť
a ako (Daj mi všetky červené kocky. Drevené valce v škatuli daj vpravo.), alebo ako má
predmety v skupine roztriediť (Na túto kôpku daj všetky modré kocky a na druhú všetky
červené. Roztrieď dopravné prostriedky na koberci na kôpky podľa toho, kde sa pohybujú.).
Dieťa môže roztriediť skupinu aj podľa vlastného rozhodnutia, ale musí popísať
vlastnosti triedenia (podľa čoho predmety roztriedilo). Vhodným príkladom triedenia
je Popoluška, ktorá triedila z misky pomiešané semená, nič tam nesmelo zostať. Alebo
doma triedime vyžehlenú bielizeň podľa druhu do políc v skrini, rozhádzané hračky
triedime podľa toho, kam patria a pod.
Počas hier a bežných činností v rôznom prostredí dospelý formuluje tvrdenia/vety
o vlastnostiach predmetov, o geometrických útvaroch, o počte predmetov v skupinách,
o výsledkoch porovnávania a usporiadania, ale aj o tom, čo dieťa vidí okolo
seba a pod. Tvrdenia musia byť jednoduché a jednoznačné. Napríklad: Na stole sú tri
25
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
taniere. V izbe máme jeden stôl a jednu stoličku. Štvorec má tri strany. Lopta má tvar
gule. Dospelý určí dieťaťu spôsob rozhodovania – napríklad slovom (áno/nie, je to
pravda/nie je to pravda), pohybom (drep/vztyk) a pod. Svoje rozhodnutie jednoduchým
spôsobom zdôvodní, prípadne vetu opraví (Hráme sa na pravdu, hra Letí, letí).
Pre vytváranie postupností je vhodné využiť predmety, ktoré dieťa dobre pozná, a ktoré
sa od seba líšia tvarom, farbou či veľkosťou. Dospelý vytvorí postupnosť predmetov/
obrázkov predmetov (ale dieťa nevidí proces ukladania predmetov do postupnosti)
a dieťa na vyzvanie pokračuje v ukladaní predmetov/kreslení (vyfarbovaní) obrázkov
tak, aby dodržalo pravidlo v zadaní. Napríklad na stolík položí do radu vedľa seba lyžicu,
vidličku, nôž, lyžicu, vidličku a vyzve dieťa Polož do radu predmet, ktorý bude nasledovať
podľa môjho vzoru (pravidla). Povedz, prečo si položil nôž a nie lyžicu? Polož ešte jeden
predmet a povedz, prečo práve ten. Uloží toľko predmetov/nakreslí toľko obrázkov, aby
bolo evidentné, že pravidlo pozná a vie ho uplatniť a vysvetliť. Pri tvorení postupnosti
je nutné dávať pozor, aby bolo pravidlo čitateľné a nebolo možné o ňom pochybovať.
Postupnosť dieťa môže objavovať aj vo svojom okolí (napr. kvety v záhone sú vysadené
v rade žltý tulipán, červený tulipán, žltý tulipán, červený tulipán, žltý.), môže vyhľadať
podobný vzor (postupnosť) – vzor na šále je červený pásik, žltý, čierny, červený, žltý,
čierny ... a pod. Napokon môže vzor vytvoriť/navrhnúť aj samo.
Práca s informáciami. Digitálne pomôcky a hry sú ideálnym prostriedkom pre rozvíjanie
schopnosti plánovania a programovania poradia krokov a činov, pretože poskytujú
možnosť automatického „oživenia“ predmetu. V prípade, že nie je možné zabezpečiť
digitálne pomôcky, je možné ich nahradiť fyzickými predmetmi, ktoré oživuje druhá
osoba, prípadne sa týmto „naprogramovaným predmetom“ stáva dospelý, či dieťa samotné.
Dieťa napríklad vytvorí plán hľadania pokladu, zakreslením určitej postupnosti
krokov v obrázkoch (v slede za sebou zoradí obrázky stoličky, stola, dverí, skrinky),
pričom sa vyžaduje dodržať túto postupnosť pri pohybe v priestore. Vyššou úrovňou
je pohyb podľa dohodnutých grafických symbolov – ako napríklad šípka dopredu
(znamená krok dopredu), šípka vpravo (znamená krok vpravo), dve šípky dopredu
(znamenajú dva kroky dopredu) a tak sa dostaneme k cieľu.
Pri základoch programovania, tzn. tvorby postupnosti krokov ako plánu pohybu
(napríklad hľadanie pokladu s presne určenou trasou), dospelý vníma omyl dieťaťa
ako príležitosť na uvedomenie si dôsledkov jeho rozhodnutia (Kam by sme sa takto
dostali? Prišli sme naozaj k pokladu?). Omyl a chyba sú súčasťou hry a tvorby plánu.
Dieťa môže využiť chybu a omyl ako príležitosť na zmenu naplánovaného postupu
26
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
a zakomponovanie tejto zmeny do pôvodnej postupnosti krokov. Napríklad vidí, že ho
jeho plán doviedol inde, ako si prialo a uvažuje, ako upraviť svoj program tak, aby sa
predmet (či dospelý, dieťa alebo iný programom oživený objekt) pohyboval naďalej
tam, kam si želá, aby sa dostal (napríklad k pokladu). Dospelý umožňuje dieťaťu začať
od začiatku toľkokrát, koľko potrebuje. Dôležité je, aby si dieťa pohyb naprogramovalo
vopred a tento program (plán) aj dodržalo.
Dospelý v závislosti od dostupných prostriedkov vytvára situácie a umožňuje dieťaťu
kresliť v dostupnom grafickom programe, či editore (prstom, perom). Napríklad
v programe RNA, ActiveInspire sa môže učiť kresliť otvorené, uzavreté čiary, abstraktné/
konkrétne, učí sa, že uzavretou čiarou vytvára plochu, ktorú je možné jednoduchou
funkciou výplne vyfarbiť. Dieťa tvorivo narába s funkciami programu, kombinuje ich
a objavuje ich potenciál. Je veľmi dôležité nechať dieťa skúšať „čo sa stane, keď...“.
Návratnosť krokov umožňuje dieťaťu experimentovať a spontánne kresliť bez úzkosti,
že si „pokazí obrázok“. Dospelý umožňuje ukladanie rozpracovaných obrázkov pre ich
ďalšie dotvorenie alebo využitie v ďalších aktivitách (napríklad tvorba ilustrácie
k rozprávke, tvorba komiksu a pod.). Dospelý vedie dieťa nielen k ovládaniu funkcií
programu, ale aj k slobode pridávať a odstraňovať kresbu, výplň, obrázky a prvky
za účelom dosiahnutia želaného efektu a tak ho vedie popri ovládnutí grafického editora
aj k rozvíjaniu umeleckej expresie. Činnosti v tejto oblasti sú však úplne závislé
od reálnych možností a dostupnosti grafického programu.
27
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI
ČLOVEK A PRÍRODA
28
ČLOVEK A PRÍRODA
ČLOVEK A PRÍRODA
O čo ide
Cieľom prírodovednej oblasti rozvoja dieťaťa je pracovať s tým, čo už o prírode vie a viesť ho
k získavaniu nových poznatkov, prostredníctvom ktorých si rozvinie svoje vlastné predstavy.
Zároveň je cieľom, aby sa cítilo kompetentné prírodu pozorovať a zvedavo bádať. Vzdelávanie
dieťaťa v prírodovednej oblasti je potrebné zamerať nielen na rozvoj predstáv o vybraných
prírodných javoch a predmetoch, ale aj na veku primeraný rozvoj spôsobilosti prírodu
skúmať. Potrebné je preto viesť ho k skúmaniu toho, ako sa určité javy, situácie menia, ak
do nich rôznym spôsobom zasahuje. Dieťa si tak rozvíja nielen svoje predstavy o prírode,
ale rozvíja si aj spôsob premýšľania, ktorý je typický pre prírodovedné poznávanie – učí sa
objektívne skúmať prírodu.
Oblasť je rozdelená na päť tematických okruhov:
1 Rastliny
2 Živočíchy
3 Človek
4 Neživá príroda
5 Skúmanie prírodných javov
✓✓ Rastliny. Cieľom tohto okruhu je rozvoj predstavy o rôznorodosti rastlín, pričom dôraz dávame
aj na pochopenie významu rôznych druhov rastlín pre život človeka. Dieťa je vedené
k všímaniu si toho, čím sa rastliny vzájomne na seba podobajú a čím sa odlišujú, pokúša sa
aj o jednoduché triedenie. Pozornosť dieťaťa sústreďujeme na to, že rastliny sa vzájomne
odlišujú tvarom, veľkosťou a farbou kvetov, listov, stoniek, koreňov, či plodov a semien.
Okrem toho máme snahu, aby sa u neho postupne rozvíjala predstava o tom, čo všetko
z rastlín človek získava (suroviny na prípravu potravín, liečiv, oblečenia, nábytku, obydlí
a pod.) a to cez spoznávanie vybraných poľnohospodárskych a liečivých rastlín blízkeho
29
ČLOVEK A PRÍRODA
okolia. Pozornosť sústreďujeme aj na poľnohospodárske postupy, prostredníctvom ktorých
si človek úžitkové rastliny dopestúva. Vedieme dieťa ku skúmaniu podmienok klíčenia
semien (prítomnosť tepla, vody a vzduchu), ako aj ku skúmaniu toho, aké podmienky
vyžaduje už vyklíčená rastlina (okrem tepla, vody a vzduchu potrebuje aj pôdu a svetlo).
✓✓ Živočíchy. Cieľom je rozvoj predstavy o rôznorodosti živočíchov. Opäť sa dáva dôraz
na pochopenie významu vybraných živočíšnych druhov pre život človeka. Dieťa je vedené
k všímaniu si rôznych spôsobov života živočíchov, pričom sa sústreďuje na tie druhy, ktoré
sú pozorovateľné v jeho okolí (úžitkové živočíchy, ale napríklad aj hmyz, či škodcovia).
Pozornosť zameriavame na rôzne znaky živočíchov, ktorými sa od seba odlišujú a zároveň
diskutujeme s dieťaťom o tom, čo majú rôzne skupiny alebo aj všetky živočíchy spoločné.
Pozornosť môžeme sústreďovať na vonkajšie, pozorovateľné znaky stavby tela rôznych
živočíchov, ale zaujímavejšie je skúmať rôzne spôsoby života živočíchov. Vedieme dieťa
k rozpoznávaniu vybraných druhov živočíchov, ktoré človek chová pre určitý úžitok. Okrem
potravinového úžitku zameriavame pozornosť aj na technický, terapeutický, či rekreačný
úžitok a diskutujeme o starostlivosti o vybrané druhy živočíchov.
✓✓ Človek. Cieľom je rozvoj predstavy o ľudskom tele, zatiaľ na základe toho, čo dieťa dokáže
pozorovať. Základným zámerom je, aby vedelo identifikovať časti svojho tela a správne
ich pomenovať. Venujeme sa najmä tým častiam, ktoré nepomenúva správne, alebo ich
nepozná. Dieťa zároveň spoznáva aj základné životné procesy prebiehajúce v ľudskom tele
(dýchanie, krvný obeh, trávenie a vylučovanie, pohyb, zmyslové vnímanie). Pozornosť sa
sústreďuje na tie, ktorých prejavy sú pozorovateľné, napríklad príjem potravy a vylučovanie
nepotrebných zvyškov, dýchanie, či tlkot srdca.
✓✓ Neživá príroda. Cieľom okruhu je rozvoj predstavy o neživej prírode, najmä o vode
a vzduchu. Pozornosť je sústredená na všímanie si prítomnosti vody a vzduchu v prírodnom
prostredí a ich význam pre rôzne formy života. Aktivity zameriavame na skúmanie toho,
kde všade v prírode sa voda nachádza a ako je možné zviditeľniť prítomnosť vzduchu
v prostredí. Osobitný význam má téma zdrojov pitnej vody. Súčasťou je aj rozvoj elementárnej
predstavy o blízkom vesmíre. Pozornosť sa sústreďuje na tie prvky predstavy,
ktoré je možné deťom dôveryhodným spôsobom sprostredkovať, napríklad pozorovaním
oblohy alebo prácou s veku primeraným dokumentárnym materiálom.
✓✓ Skúmanie prírodných javov. V rámci tohto okruhu sa dieťa učí veku primeraným spôsobom
skúmať vybrané prírodné javy tak, aby vedelo opísať, ako prebiehajú, ako sa ich priebeh
mení pri zmene určitých podmienok. Skúmanie je zamerané najmä na svetlo a tiene, vybrané
zmeny skupenstiev vody (najmä vyparovanie, topenie a tuhnutie), rozpúšťanie materiálov
vo vode, magnetizmus, silu a pohyb, či pád predmetov. Pozornosť dieťaťa sústreďujeme aj
30
ČLOVEK A PRÍRODA
na pozorovanie postupných zmien v prírode, ktoré sú spôsobené nielen zmenou ročných
období, ale aj krátkodobou zmenou počasia. Aktivity realizujeme tak, aby vychádzali z objektívneho
pozorovania toho, čo sa v určitom období v prírode deje.
Na čo je treba myslieť
Vzhľadom na vek dieťaťa nie je možné očakávať, že si svoje predstavy rozvinie tak, že by dokázalo
rozumieť prírodovedným pojmom alebo definovať určité prírodné javy. Naopak, cieľom
je, aby dieťa začalo uvažovať nad tým, čo už o prírode vie a aby sa naučilo klásť si otázky, ktoré
ho budú viesť k novému poznaniu, a to buď priamym pozorovaním prírody (alebo jej súčastí)
alebo sprostredkovane pomocou rôznych dôveryhodných zdrojov informácií (obrázkové encyklopédie,
internetové zdroje pre deti a pod.).
Cieľom je naučiť dieťa diskutovať o vybraných, bežne pozorovaných prírodných predmetoch,
javoch a situáciách, viesť ho k cielenému a dôslednému skúmaniu, prostredníctvom ktorého
si svoje poznanie obohatí, teda objaví (pozoruje) to, čo by si inak nevšimlo. Výsledkom je,
že dieťa vie diskutovať o svojich predstavách, je zvedavé, vie sústrediť svoju pozornosť na skúmanie
detailov prírodných reálií a vie vysvetliť, čo skúmalo, ako to skúmalo a čo nové zistilo.
Vhodné sú aktivity, v ktorých je na začiatku položená otázka, nad ktorou dieťa spolu s dospelým
uvažuje, má snahu predpokladať, čo sa stane pri určitom zásahu do situácie a následne je
objaviteľom pre neho nového poznatku.
Osoba, ktorá dieťa v jeho poznávacom procese sprevádza, je pre dieťa najmä príkladom zvedavej,
bádajúcej osoby, ktorá dáva dôraz na to, aby bolo skúmanie dostatočne precízne, aby bolo
možné výsledkom skúmania dôverovať. Zároveň sa dospelý neprejavuje ako nositeľ poznania,
ale ako osoba, ktorá má radosť z objavovania.
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Rastliny
✓✓ opíše, čím sa rastliny na seba podobajú a v čom je možné pozorovať ich rôznorodosť,
✓✓ rozpozná vybrané poľnohospodárske rastliny, pričom pozná ich potravinový a/alebo
technický úžitok,
✓✓ zo semena vypestuje rastlinu, pričom aplikuje poznatky o tom, čo rastlina potrebuje
na klíčenie a následne pre svoj rast.
31
ČLOVEK A PRÍRODA
2. Živočíchy
✓✓ opíše, čím sa živočíchy na seba podobajú a v čom je možné medzi nimi pozorovať
rozdiely,
✓✓ rozpozná vybrané živočíšne druhy a ich mláďatá,
✓✓ uvedie príklad úžitkových živočíchov a špecifikuje samotný (nielen potravinový) úžitok.
3. Človek
✓✓ pomenuje jednotlivé časti svojho tela,
✓✓ jednoducho vysvetlí niektoré základné princípy fungovania svojho tela – dýchanie,
krvný obeh, trávenie, vylučovanie a zmyslové vnímanie.
4. Neživá príroda
✓✓ pozná význam vody a vzduchu pre rastliny, živočíchy a človeka,
✓✓ vysvetlí, kde všade sa voda a vzduch nachádzajú,
✓✓ jednoducho opíše Zem ako planétu, ktorá je súčasťou širšieho vesmíru.
5. Skúmanie prírodných javov
✓✓ vie, že príroda sa počas roka mení, dokáže opísať zmeny postupom ročných období,
pričom sa spolieha na svoje skúsenosti,
✓✓ dokáže samostatne skúmať vybrané prírodné javy, pričom vie formulovať
zo skúmania jednoduchý záver, ktorý z pozorovania vyplýva.
32
ČLOVEK A PRÍRODA
Metodické odporúčania
Dôležité je uvedomiť si, že cieľom prírodovedného vzdelávania nie je sprostredkovať
dieťaťu vysvetlenia prírodných javov, skôr ho viesť k skúmaniu toho, čo je pre dieťa
skúmateľné. Cieľom teda nie je to, aby dieťa poznalo veľa faktov, či učilo sa „poučky“.
Cieľom je, aby sa cítilo schopné niečo pre seba vyskúmať a aby bolo ochotné prijímať
informácie z rôznych dôveryhodných informačných zdrojov.
Dieťa už má vytvorené pomerne stabilné predstavy o tom, ako prebiehajú prírodné javy,
ktoré dokáže pozorovať. Tieto predstavy sú vytvorené spontánne, zvyčajne cez skúsenosť.
Vedieme ho k tomu, aby sa naučilo o týchto svojich spontánne vytvorených
predstavách rozprávať, diskutovať o nich s inými. Podporujeme ho v prírodovednom
poznávaní tým, že vyberáme témy na rozhovor o prírode a jej jednotlivých súčastiach.
Napríklad diskutujeme o tom, ktoré predmety plávajú na vode a ktoré nie. Vedieme
s ním rozhovor, pričom prejavujeme záujem o to, čo všetko už vie, diskutujeme s ním
o jeho skúsenostiach. Jeho predstavy nehodnotíme a neopravujeme, len prípadne
porovnávame s predstavami iných detí. Cieľom je motivovať ho k preskúmaniu toho,
čo je predmetom rozhovoru, v čom sa predstavy rozchádzali, alebo čo sa ukázalo ako
nejasné.
To, čo dieťa o prírode vie, obohacujeme buď jeho vlastnou skúsenosťou (pozorovaním,
porovnávaním a triedením, skúmaním a bádaním), alebo prácou s dôveryhodnými
zdrojmi informácií (encyklopédiami, dokumentárnymi videami a pod.).
Rozvoj poznania pozorovaním prírody. Dieťa vedieme pri pozorovaní prírody tak,
aby zistilo viac, ako vie. Napríklad v tematickom okruhu rastliny máme snahu, aby
rozvíjalo svoju predstavu o rôznorodosti rastlín. Jeho pozornosť sústreďujeme na to,
že jednotlivé rastliny sa vzájomne odlišujú tvarom, veľkosťou a farbou kvetov, listov,
stoniek, koreňov, či plodov a semien. Ak už dieťa napríklad vie, že kvety rastlín sú
rôznych farieb, môžeme sústrediť pozornosť na ich rôzny tvar, pričom zistí, že rovnaký
druh rastliny má vždy rovnaký tvar kvetov, či rovnaký počet lupeňov na kvetoch. Alebo
vedieme dieťa k tomu, aby si všimlo, že stonky rastlín môžu byť plné aj duté, môžu byť
na obvode okrúhle, oválne, hranaté, môžu byť holé alebo ochlpené, či s ostňami, ale
poznáme aj stonky, ktoré sú veľmi veľké a tvrdé – kmene stromov, či konáre krov. Iným
príkladom je rozvíjanie predstáv o zmene ročných období. Aktivity opäť realizujeme
tak, aby vychádzali z objektívneho pozorovania toho, čo sa v určitom období v prírode
deje. Napríklad na jar sústreďujeme pozornosť dieťaťa na pučanie listov stromov, rast
33
ČLOVEK A PRÍRODA
trávy, postupne sa objavujúci spev vtákov. Opätovne upriamujeme pozornosť dieťaťa
na to, čo si spontánne nevšíma. Napríklad, ak už vie, že na jar kvitnú snežienky, dobré
je upozorniť aj na iné, menej viditeľné rastliny kvitnúce na jar, napríklad liesku, vŕby,
či orech.
Rozvoj poznania porovnávaním a triedením. Prírodovedné poznávanie vieme podporiť
aj navádzaním dieťaťa na porovnávanie prírodných objektov podľa určitých znakov,
alebo triedenie podľa vopred určených znakov. Berieme do úvahy, že dieťa v tomto
veku vie štandardne triediť len podľa jedného, nie viacerých znakov. Napríklad vie
vytriediť rôzne druhy ovocia a zeleniny podľa toho, či sa v nich nachádzajú semená
alebo nie. Takže znak, podľa ktorého ovocie a zeleninu triedi, je prítomnosť, resp.
neprítomnosť semena. Cieľom je, aby cielene sústredilo svoju pozornosť na vyhľadávanie
podobností a odlišností a na základe pozorovaných vlastností predmety triedilo
a svoje triedenie vedelo opísať, či zdôvodniť. Dieťa môžeme vyzvať, aby sa samé
pokúsilo súbor prírodných objektov (napríklad obrázky rôznych živočíchov a pod.)
vytriediť podľa toho, čo podobné a odlišné na objektoch pozorovalo. Ak dieťa pracuje
v skupine s inými deťmi, môže si všimnúť iné znaky ako jeho kamaráti či kamarátky.
Rôzne triedenia sú vhodným východiskom k detailnejšiemu spoznávaniu rôznorodosti
prírody. Väčší efekt majú aktivity, v ktorých vopred stanovujeme kritérium triedenia.
Volíme také kritériá triedenia, ktoré vedú dieťa k jednoznačnému triedeniu, takže vie
vysvetliť, na základe čoho (akého pozorovaného znaku) objekty vytriedilo. Napríklad
úlohou je triediť predmety podľa toho, či sú priťahované magnetom alebo nie. Kritériom
triedenia kvetov rôznych rastlín môže byť napríklad počet lupeňov, listy môže
triediť na jednoduché a zložené a podobne. To znamená, že dieťa triedi na základe
toho, čo pozoruje.
Rozvoj poznania skúmaním a bádaním. Väčšina prírodovedného obsahu umožňuje
rozvoj poznania dieťaťa prostredníctvom skúmania. Vzhľadom na to, že skúmanie
a bádanie sú pre prírodné vedy typické, je vhodné podporovať bádateľskú snahu dieťaťa.
Napríklad tým, že sa venujeme skúmaniu vybraných prírodných javov tak, aby si
uvedomilo, čo spôsobuje iné správanie sa predmetu, javu alebo situácie. Napríklad,
ako je možné spôsobiť, že tieň predmetu bude dlhší, kedy sa rozpustí kocka cukru
vo vode rýchlejšie alebo kedy bude predmet na vode plávať a kedy nie. Dieťaťu v skúmaní
pomáhame tak, aby samotný pokus viedol k získaniu nového poznania. Napríklad
pri snahe zistiť, čo potrebuje semeno na vyklíčenie, vedieme skúmanie tak, aby sa
dieťa sústreďovalo len na overovanie jednej podmienky. Napríklad, ak vedieme dieťa
k zisťovaniu toho, či semená potrebujú na vyklíčenie svetlo, pomáhame dieťaťu
34
ČLOVEK A PRÍRODA
zostaviť pozorovanie tak, aby pozorovalo dva súbory semien, jeden umiestnený v tme
a druhý na svetle, pričom obom vzorkám semien zabezpečíme ostatné životne dôležité
podmienky (prístup vzduchu, tepla a vody).
Rozvoj poznania prácou s dôveryhodnými zdrojmi informácií. Ak povaha prírodného
javu neumožňuje jeho priame pozorovanie alebo skúmanie, vhodné je použiť
pri rozvoji poznania dieťaťa dôveryhodné zdroje informácií, napríklad encyklopédie,
dokumentárne filmy, či dôveryhodné internetové stránky. Najlepšie je, ak pozorovanie
a skúmanie kombinujeme s použitím rôznych zdrojov informácií. Napríklad, pri spoznávaní
blízkeho vesmíru sa môžeme najskôr sústrediť na pozorovanie mesačných fáz,
aby sa u detí vytvárala predstava o tom, ako a kedy je možné pozorovať na oblohe
Mesiac a ako sa časom jeho tvar osvetlenej časti na oblohe mení. Následne môžeme
informácie doplniť vhodným obrazovým materiálom z encyklopédie, či diskutovať
s deťmi o planétach Slnečnej sústavy a to na základe veku primeraného dokumentárneho
videa zameraného napríklad na ľudskú snahu cestovať na Mars.
35
ČLOVEK A PRÍRODA
ČLOVEK
A SPOLOČNOSŤ
36
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
O čo ide
V rámci vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť sa dieťa zoznamuje so svojím sociálnym prostredím
a sociálnymi reáliami, ktoré ho obklopujú. V rámci tejto širokej oblasti sa vytvárajú
základy poznania a zručností, ktoré si dieťa neskôr rozvíja vo viacerých školských predmetoch
reprezentujúcich rovnakú vzdelávaciu oblasť, vrátane problematiky etiky a etikety. Preto sa
v tejto oblasti nerozvíja iba intelekt dieťaťa, ale aj jeho osobnostné charakteristiky, vrátane
zvládania emócií a osvojovania si schopností spolužitia s druhými ľuďmi.
Oblasť je rozdelená na desať tematických okruhov:
1 Orientácia v čase
2 Orientácia v okolí
3 Dopravná výchova
4 Geografia okolia
5 História okolia
6 Národné povedomie
7 Ľudia v blízkom a širšom okolí
8 Základy etikety
9 Ľudské vlastnosti a emócie
10 Prosociálne správanie
✓✓ Orientácia v čase je tematický okruh, v rámci ktorého sa dieťa učí, ako sa označuje
a meria čas. Nejde však o fyzikálny čas, teda o poznávanie času na hodinách či chápanie
jednotiek, ako je hodina, minúta, sekunda. Ide o chronologický, sekvenčný čas. Dieťa
sa učí orientovať v rámci dňa (ráno, večer), týždňa (začiatok týždňa, koniec týždňa,
víkend…), roka (ročné obdobia). Táto základná chronológia mu umožňuje neskoršie
pochopenie takých časových jednotiek, ktoré nie sú viazané na priamu skúsenosť dieťaťa
(storočie, radenie udalostí z minulosti a pod.).
37
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
✓✓ Orientácia v okolí vytvára priestor pre oboznamovanie sa a osvojovanie si základných
pojmov, ktorými označujeme a mapujeme priestor. Trénujeme využívanie slov na určenie
polohy predmetu v priestore, ale aj polohy svojho tela vzhľadom na iné objekty: hore/
dolu, vpravo/vľavo, nad/pod a pod. Zároveň sa tu otvárajú široké možnosti práce s detskou
kresbou, pretože deti sa pokúšajú priestor aj zakresľovať. Vytvárajú svojské plány a mapy
líšiace sa od verzií vytvorených dospelými alebo profesionálmi.
✓✓ Dopravná výchova flexibilne reaguje na zmenu života detí a nové možnosti ich pohybu.
Dieťa už nie len chodec, ale môže používať korčule či bicykel. Stáva sa oveľa intenzívnejšie
súčasťou cestnej premávky, ktorej pravidlám sa učí.
✓✓ Geografia okolia tiež patrí pod oblasť priestorovej orientácie, pričom cez tento „malý
zemepis“ dieťa spoznáva členitosť a rôznorodosť krajiny, ktorá ho obklopuje. Dieťa sa
neučí hlavné mestá štátov alebo názvy susediacich krajín. Prirodzene spoznáva len svoje
najbližšie okolie.
✓✓ História okolia je akýsi „malý dejepis“, ktorý dieťaťu otvára svet minulý. Oboznamuje sa
s vecami minulými, ktorých sa dotýkali naši predkovia. Príbehy alebo informácie sa viažu
na osobnosti, artefakty, tradície, ktoré nás sprevádzajú dodnes. Poznatky dieťa získava
cez osobné či literárne/filmovo spracované príbehy prispôsobené veku dieťaťa,
ale tiež počas exkurzií na dostupné historické miesta. Nesnažíme sa však o učenie sa
rokov, storočí, či povestí naspamäť alebo v ich plnom znení.
✓✓ Národné povedomie je tematický okruh, v rámci ktorého si dieťa uvedomuje istý rozmer
vedomia občana, ktorý vytvára ľudské spoločenstvo. Oboznamuje sa so základnými
symbolmi krajiny a pestuje si aj emocionálny postoj k spoločenstvu, v ktorom žije.
✓✓ Ľudia v blízkom a širšom okolí je tematický okruh, v rámci ktorého si dieťa rozvíja
vzťahy k iným ľuďom, učí sa porozumieť vzťahovým väzbám v rodine, rozvíja si schopnosť
komunikácie, učí sa vnímať a prijímať inakosť.
✓✓ Základy etikety. V rámci tohto tematického okruhu sa deti oboznamujú s pravidlami,
ktoré sa využívajú v špecifických situáciách vzájomného styku. Vytvára priestor pre hlbšie
uvedomenie si významu dohodnutých pravidiel pre život spoločenstva, ako aj uvedomovanie
si dôsledkov ich porušovania.
✓✓ Ľudské vlastnosti a emócie. Tento tematický okruh vytvára príležitosť pre prežitie
rôznych situácií, v ktorých sa dieťa učí nielen pomenovať ľudské vlastnosti, opísať
a zdôvodniť spoločensky žiaduce správanie, ale ktoré sú zároveň terénom pre reguláciu
vlastného správania sa dieťaťa.
38
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
✓✓ Prosociálne správanie sa týka najmä ochoty pomáhať a starať sa o veci, ktoré prekračujú
osobný, či súkromný záujem dieťaťa. Tento typ správania vyžaduje angažovanosť
v prospech druhého bez nutnosti očakávať protihodnotu. Cieľom tohto tematického
okruhu je podporovať tento typ správania v rodine či detskom kolektíve.
Na čo je treba myslieť
Poznanie a zručnosti v oblasti Človek a spoločnosť má dieťa nadobúdať v prirodzených životných
situáciách. Prirodzenosť situácii je daná dvoma skutočnosťami: Prvou je život v komunite, ktorú
vytvára buď rodinné spoločenstvo s jeho blízkym okolím (ihrisko, herňa), alebo, v prípade inštitúcie,
trieda. Je dôležité, aby dospelý vytváral predškolákovi čo najviac príležitostí zažiť prvý
verejný priestor, kde sa dostávajú jeho práva/nároky do rovnováhy s právami/nárokmi iných.
V tomto priestore sa rozvíjajú sociálne zručnosti: dieťa zažíva rôznorodosť iných detí, ale aj
iných požiadaviek od iných autorít, obrusuje si svoje osobnostné črty. Tieto sociálne situácie
sú priestorom pre osvojovanie si prosociálneho správania. Druhou skutočnosťou je prirodzený
denný režim, ktorý je dodržiavaný tak v inštitúcii, ako aj v rodine. Opakujúci sa pevný denný
režim je prirodzenou a pevnou súčasťou života inštitúcie. V živote rodiny nemusí byť natoľko
pevný a dôsledne dodržiavaný, preto sa odporúča zaviesť a dodržiavať pevnejší systém štruktúry
času aj v domácom prostredí. Dieťa si vďaka nemu nielen privyká na isté povinnosti a posilňuje si
vôľové vlastnosti, ale pomáha mu aj orientovať sa v plynutí dní, týždňov a mesiacov.
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Orientácia v čase
✓✓ na základe zmien vo vonkajšom prostredí odhadne, kedy sa musí vstávať a kedy ísť spať,
✓✓ znázorní sled udalostí dňa zobrazením činností a obrázkovou časovou priamkou ich
postupnosti,
✓✓ zvládne spolu s dospelým zopakovať výrazné činnosti, ktoré sa udiali včera, dnes,
✓✓ vymenuje dni v týždni, avšak na úrovni recitovania dlho trénovanej riekanky,
✓✓ na základe znakov ročných období vníma cyklickosť roka,
✓✓ odpovie na otázku koľko má rokov, koľko rokov bude mať na ďalšie narodeniny,
✓✓ používa slová ako pondelok, lebo má krúžok alebo obľúbený program v TV;
december, lebo sú Vianoce; pol štvrtej, lebo príde otec z práce a pod.
39
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
2. Orientácia v okolí
✓✓ opíše a jednoducho zakreslí priestor, v ktorom sa nachádza, ktorý navštevuje
(detská izba, trieda, ihrisko a pod.),
✓✓ zapamätá si trasu, keď ňou často prechádza a trafí tak na známe miesto,
✓✓ opíše cestu na vybrané miesto s použitím správnych predložiek, resp. pomenovaním
orientačných bodov, ktoré ho zaujmú: ulice (názvy), rôzne budovy, prevádzky
(obchody, inštitúcie), sochy, parky, atď.,
✓✓ jednoducho vysvetlí, na čo a v akých situáciách sa používa mapa alebo kompas,
✓✓ na základe zrakovej pamäte zakreslí objekty a trasu a vytvorí jednoduchú detskú
mapu (dieťa nerozumie perspektíve, preto sa neočakáva zobrazenie náhľadu zhora).
3. Dopravná výchova
✓✓ na základe dramatizácie označí spôsob nevhodného správania sa v dopravnom
prostriedku, zdôvodní riziká takéhoto správania,
✓✓ na základe osobnej skúsenosti opíše vybrané dopravné prostriedky verejnej dopravy
(autobus, trolejbus, električka, vlak...) a pomenuje základné rozdiely medzi nimi,
✓✓ vysvetlí, v čom spočíva práca vodiča vybraného dopravného prostriedku a zdôvodní
jej význam.
4. Geografia okolia
✓✓ opíše krajinu použitím slov ako pole, háj, vrch a pod. v závislosti od toho, čo ho
obklopuje,
✓✓ určí, čo je potok/rybník/jazero a kde sa v obci nachádza,
✓✓ určí názvy vrchov/pohorí, ktoré vidí voľným okom; na ktoré vystúpi počas túry,
✓✓ identifikuje v priestore turistickú značku, vysvetlí, na čo nám slúži.
5. História okolia
✓✓ pozná kaplnku, zrúcaninu, kaštieľ, pamätnú izbu, sochu, starú lipu alebo inú
dominantu, či historickú pamiatku svojej obce,
✓✓ prerozpráva príbeh/povesť prispôsobenú jeho veku,
✓✓ na základe vlastného pozorovania opíše rozdiely medzi súčasným odevom a odevom
40
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
našich predkov, náradím, nástrojmi, nábytkom a pod.,
✓✓ na základe vlastnej skúsenosti s oslavou opíše a vysvetlí vybrané kultúrne zvyky
a tradície.
6. Národné povedomie
✓✓ rozlíši slovenský znak spomedzi iných, pomenuje ho, vymenuje jeho farby; nakreslí
ho, prípadne porovná so znakom inej krajiny,
✓✓ uvedie príklad, kde môžeme slovenský znak vidieť,
✓✓ vysvetlí, prečo ho napríklad športovci nosia na drese. Dokáže odpovedať na otázku,
podľa čoho vieme, že modrí sú „naši“.
7. Ľudia v blízkom a širšom okolí
✓✓ na základe kresby, či fotografie vymenuje jemu blízke a obľúbené osoby
(aj zvieratá), opíše ich výzor, uvedie ich záujmy, obľúbené jedlá, činnosti
alebo zamestnanie; zdôvodní svoj výber,
✓✓ na základe osobnej skúsenosti identifikuje príbuzenské vzťahy vo svojej rodine,
✓✓ používa rôzne spôsoby predstavenia sa, v reálnych životných situáciách pozoruje
a hodnotí gestá, mimiku, či očný kontakt,
✓✓ prijíma odlišnosti ako bežný prejav života a uvedomuje si svoju jedinečnosť
(jazyk, obliekanie, spôsob trávenia voľného času v rodine a pod.).
8. Základy etikety
✓✓ na základe vzoru dospelého používa zdvorilostné frázy (nech sa páči, prosím,
ďakujem, s dovolením, smiem poprosiť), ktoré sa uplatňujú v reálnych situáciách,
✓✓ vymenuje, zdôvodní a nasleduje pravidlá, ktoré sa uplatňujú v kolektíve/v rodine,
vrátane pravidiel stolovania alebo obliekania,
✓✓ dokáže prispieť svojim návrhom do diskusie, v ktorej sa kolektívne dohadujú pravidlá
spolužitia a spôsoby trestania ich porušovania.
9. Ľudské vlastnosti a emócie
✓✓ na základe pozorovania prejavov správania ľudí pomenuje rôzne ľudské vlastnosti,
✓✓ dokáže uviesť iný príklad, ako sa daná vlastnosť v správaní prejavuje,
41
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
✓✓ opíše a pomenuje emócie, ktoré prežíva alebo ktoré prežívajú iní ľudia a uvedie,
čo danú emóciu vyvolalo.
10. Prosociálne správanie
✓✓ poskytne pomoc inému, napríklad v skupinovej práci, pri hre a pod.,
✓✓ nenútene a dobrovoľne obdarováva druhých, napr. na meniny alebo na Vianoce,
✓✓ dokáže sa spravodlivo podeliť o spoločné hračky, náradie, náčinie a pod. na základe
vopred dohodnutých pravidiel,
✓✓ zdôvodní, prečo nemusí vec, ktorá je jeho požičať, a zároveň jednoducho opíše
dôsledky tohto rozhodnutia; dokáže uviesť príklady vecí, o ktoré by sme sa deliť
nemali (použitá žuvačka, zubná kefka a pod.),
✓✓ plní si dohodnuté povinnosti; zvládne si odkladať veci/hračky na pôvodné miesto,
udržiavať poriadok v skrini, či počas konzumácie jedla, rozdať/pozbierať pomôcky
pre iných ako súčasť zverenej úlohy a pod.
42
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
Pri priestorovom učení (orientácia v okolí, geografia okolia) je prvoradým prostriedkom
vychádzka, ktorá môže byť motivovaná navodením cestovateľskej nálady s podporou
rôznych rekvizít: malé batohy, ceruzky a bloky, ďalekohľady, kompasy, mapy, či
fotoaparáty. Dieťa má spoznávať okolie, ktoré bezprostredne navštívi alebo ho dovidí.
Nie je žiaduce, aby bol bezprostredný kontakt s okolím nahradený premietaním obrázkov
na prezentáciách v interiéri. Dieťa nerozumie celku, ako región, okres, kraj, či štát.
Vie, že je Spišiak a jedáva spišské jedlá. Keď hrá futbal jeden tím, je to v jeho vnímaní
napríklad Trnava, proti ktorému stojí napríklad Taliansko.
Uprednostňujeme terénne poznávanie. Dieťa poznáva to, čo ho obklopuje. Dieťa spod
Tatier vie pomenovať tri hlavné vrchy a ukázať na ne prstom, dieťa z Pustých Ulian
navštívi a pomenuje Stoličný a Zichiho potok. Miesto vychádzky vyberáme tak, aby bolo
časovo dostupné, či už pri použití pešej prepravy alebo prepravy miestnou hromadnou
dopravou. V každej obci sa určite nájde vhodné miesto na návštevu a spoznávanie.
Po návrate z vychádzky je možné porovnávať videné s obrázkami v encyklopédiách, lokálnych
publikáciách alebo vyjadriť kresbou/maľbou, čo deti videli, či zažili.
Okrem pozorovania objektov, ktoré sa nachádzajú v okolí, môže dieťa tieto objekty,
resp. trasy vizuálne zachytiť. Pri zakresľovaní videného priestoru je potrebné začať zobrazením
priestoru triedy/izby (3D objekty sa postupne nahradia obrázkami objektov
a neskôr symbolom). Následne môže zakresľovať plochu dvora/ihriska a potom prejdenú
trasu. Môže sa oprieť o fotografie, ktoré počas vychádzky urobilo. Aby dospelý lepšie pochopil
„prvú detskú mapu“, môže dieťa vyzvať, aby ju spontánne nakreslilo a následne
vysvetlilo, čo jeho mapa zobrazuje, čo na nej chcelo zachytiť.
Používať slová, ktoré súvisia s orientáciou v čase pomáhame dieťaťu cez obrázkové zobrazenia
činností plynúce počas dňa, ale aj týždňa, napríklad spolu so zápisom počasia.
V tomto prípade sa veľmi nápomocnou stáva opakujúca sa rutina, ktorá jasne štruktúruje
deň. Dieťa vie, aká činnosť po akej nasleduje; piatok môže byť špecifikovaný istou činnosťou
(„pyžamkový deň“), ktorá nás posúva do víkendu. Typické znaky ročných období sú
neustále vizuálne zobrazené na stene, najčastejšia forma býva použitím stromu, ktorý sa
rozdelí na štyri časti. Keďže dieťa vie, že je po strate prvého zubu staršie, resp. po konci
materskej školy bude školákom, je možné a aj žiaduce obe situácie rituálne zvýznamniť:
na nástenke sa môžu postupne objavovať mená/značky/fotografie detí, ktoré stratili zub
(„mám už 6“, „som už takmer školák“), resp. sa môže usporiadať záverečná slávnosť spolu
s adekvátnymi insígniami (známe sú tablá, diplomy, dokonca „malá maturita“).
Metodické odporúčania
43
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
Okrem toho, že sa dieťa učí orientovať v čase, má sa u neho rozvíjať aj historické vedomie.
Oboznamuje sa s dedičstvom tých, ktorí sú starší ako my: cez artefakty, objekty,
zvyky a tradície, či osobné príbehy. Môžeme mu sprostredkovať kontakt s niekým, kto
zachováva tradičné remeslo, môže počúvať príbeh staršieho človeka viažuci sa na zaujímajú
udalosť (s podporou fotografie). Ak zvolíme exkurziu na dostupné historické
miesto, je potrebné zúžiť rozsah informácií na niekoľko kľúčových, ktoré sú deťom tohto
veku zrozumiteľné. Úloha zodpovedného dospelého sa nepresúva na plecia tretej osoby
(zamestnanca múzea, atď.). Kultúrne dedičstvo sa odovzdáva aj zdieľaním piesní či riekaniek,
ktoré sú predškolákom blízke.
Ak nie je možné v dopravnej výchove navštíviť dopravné ihrisko, resp. v exteriéri nasimulovať
cestnú premávku, interiér ponúka možnosť didaktických hier, v ktorých sa
s dieťaťom hráme na pasažierov, vodičov dopravných prostriedkov, revízorov. Pravidlá
cestnej premávky nie je možné vysvetľovať bez možnosti odskúšať si ich v modelových
situáciách. Rozdielnosť dopravných prostriedkov je možné navodzovať humornými situáciami
typu: dôjsť do školy helikoptérou; do potravín loďou, na ryby na korčuliach,
na výlet do ZOO ponorkou.
Tematický okruh národné povedomie často zvádza poúčať dieťa o štáte, republike, občanoch
a podobne. Tieto pojmy sú však pre dieťa ešte ťažko uchopiteľné. Nepoužíva ich
tak ako dospelý. Nerozumie pojmu Slovák, no vie, že naša krajina je Slovensko a hovorí
po slovensky. Dieťa v tomto veku má ešte problém so symbolikou. Preto napr. k znaku
ako symbolu našej krajiny prichádzame postupne. Najskôr využívame existujúce symboly,
obrázky z blízkeho prostredia (skrinky, dvere, krabice s hračkami). Až následne si
všímame spoločný symbol na športových dresoch, inštitúciách (obecné/mestské úrady,
polícia, budova MŠ), na evidenčnom čísle áut a pod. Ak je v triede jedno alebo viacero
detí s odlišnou národnosťou a/alebo štátnym občianstvom, než je slovenské, trieda si
môže ukázať aj symboly danej národnosti či štátu a poukázať na spolužitie ľudí rôznych
národností a s rôznymi jazykmi v jednom štáte.
Pre celú časť prosociálneho správania a jej štyri tematické okruhy je veľmi vhodným
prostriedkom práca s príbehom (text, video, či audionahrávka). Ten zamedzí umelému
vytváraniu situácií, prostredníctvom ktorých chceme dieťaťu sprostredkovať isté správanie
a vlastnosti. V príbehoch nachádzame naopak prirodzené situácie. Dôležitý je však
vhodný výber, čo si vyžaduje istú znalosť detskej literatúry a kinematografie. Vybrané
dielo by malo nielen ponúkať zaujímavý obsah, ale malo by byť aj vekovo primerané
a spĺňať estetické kritériá. Ukážkou vhodného výberu sú epizódy z rozprávky s názvom
Macko Uško. Epizódy sú krátke, dej sa odvíja pomaly a pokojne, postavy sú živé bábky,
44
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
reprezentujúce reálne zvieratá, v každom príbehu sa tematizuje problém, z ktorého vyplýva
ponaučenie, pričom nie je prezentovaný umelo alebo nasilu. Po estetickej stránke
cibrí vkus dieťaťa (postavy majú adekvátne kostýmy rôznych strihov a látok, doplnky
ladiace s kostýmom, farebne vyvážené, neagresívne) a zvieracie postavy sú garanciou
nediskriminačného prístupu.
Príklady využitia epizód rozprávky Macko Uško: Epizóda s názvom Okuliare vytvára
priestor pre témy: jedinečnosti človeka, rešpektovanie inakosti, poskytnutie pomoci
druhému. V epizóde Neskôr sa stretávame s témou neochoty pomôcť, lenivosti. Príbeh
ilustrujúci lakomstvo je možné nájsť v epizóde Lakomec, resp. v príbehu z knihy R. Morica:
Pipitov čarovný vláčik.
45
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ
ČLOVEK
A SVET PRÁCE
46
ČLOVEK A SVET PRÁCE
ČLOVEK A SVET PRÁCE
O čo ide
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce je zameraná na rozvoj praktických zručností, ktoré súvisia
nielen s prácou v zmysle profesie, či povolania, ale s akoukoľvek fyzickou aktivitou, ktorá je
zameraná na vykonávanie bežných činností v domácnosti, na dvore, v záhrade. Nejde však len
o rozvoj samotných zručností. Dôraz sa kladie aj na rozvoj myslenia, vďaka ktorému sa stáva
práca s materiálmi a nástrojmi efektívnejšia, pričom upriamujeme pozornosť aj na ekologickú,
či ekonomickú stránku práce. Napríklad, aby neplytvali materiálom, používali zariadenia tak,
aby sa zachovala ich funkčnosť. Osobitým zámerom je počiatočný rozvoj technického myslenia,
ktoré umožňuje dieťaťu tvorivo konštruovať, či riešiť jednoduché technické problémy.
Oblasť je rozdelená na tri tematické okruhy:
1 Materiály, ich vlastnosti
a spracovanie
2 Konštruovanie
3 Remeslá a profesie
✓✓ Materiály, ich vlastnosti a spracovanie. Prvý okruh je zameraný na rozvoj manuálnych
zručností pri práci s rôznym náradím, nástrojmi, ale aj bežnými zariadeniami v domácnosti
či záhrade s cieľom upravovať, či spracúvať rôzne materiály. Cieľom je, aby deti spoznali
rôzne materiály, a to cez skúmanie ich vlastností tak, aby vedeli vybrať náradie a nástroje,
ktorými sa dajú upravovať. Keďže pri práci s materiálmi (príprave výrobkov) vzniká odpad,
vytvára sa priestor aj pre tému ochrany životného prostredia. Dieťa sa učí, ako minimalizovať
tvorbu odpadu a ak vznikne, ako ho triediť, či ďalej využívať.
✓✓ Konštruovanie. V rámci druhého tematického okruhu sa rozvíjajú spôsobilosti dieťaťa
konštruovať výrobky, ktoré majú určitý účel alebo vopred dané vlastnosti. Zo začiatku
je cieľom viesť dieťa k realizácii postupov, ktoré sú vopred dané, prípadne k tomu, aby
sa pokúsilo napodobniť určitý výrobný postup. Následne ho vedieme k vlastnej tvorivej
47
ČLOVEK A SVET PRÁCE
konštrukčnej činnosti tak, aby dokázalo, hoc aj pokusom a omylom, vytvoriť výrobok, ktorý
plní jednoduchý účel.
✓✓ Remeslá a profesie. Tretí tematický okruh je zameraný na rozvoj predstavy o práci,
profesiách, špecifickej príprave na výkon profesií. Dieťa má získať veku primeranú predstavu
o význame práce pre život človeka a tiež pre spoločnosť. Túto predstavu rozvíjame
cez poznávanie profesií, s ktorými sa dieťa bežne stretáva. Pozornosť sústreďujeme
na niektoré významné profesie obecnej infraštruktúry (poštár, policajt, lekár, učiteľka,
starosta/primátor, smetiar a pod.). Predstavu obohacujeme o špecifické povolania, ktoré
je možné dieťaťu sprostredkovať cez osobné stretnutia s osobami, ktoré ich vykonávajú.
Tak si dieťa rozširuje predstavy o rôznych typoch práce, ktorú môže človek vykonávať.
Na čo je treba myslieť
V tejto vzdelávacej oblasti je pozornosť zameraná najmä na rozvoj manuálnych zručností.
Preto je dôležité zabezpečiť dostatok materiálu a času na precvičenie si rozvíjanej zručnosti,
opakovane sa k nej v rôznych činnostiach vracať, až kým sa postupne nezautomatizuje.
Ide o rozmanité zručnosti: zaväzovanie šnúrok, viazanie uzlov, strihanie nožnicami, používanie
hrablí, lopaty, zámku, ale napríklad aj bezpečné a šetrné používaniu tabletu, počítača,
či iných elektronických zariadení. Vyberáme pritom tie, ktoré dieťa neovláda a/alebo tie, ktoré
nemá dostatočne osvojené.
Pri rozvoji spôsobilosti tvoriť nie je vhodné, ak je dieťa vedené len k tvorbe výrobkov podľa vopred
určených postupov alebo podľa poskytnutej predlohy. Postupne je potrebné prechádzať
k tomu, aby mohlo dieťa uplatňovať vlastnú tvorivosť, aby nad tým, ako predmet skonštruuje,
uvažovalo samé, využívajúc aj metódu pokusu a omylu. O návrhoch je potrebné s dieťaťom
diskutovať, aby uprednostnilo premyslené postupy tvorby výrobkov pred jednoduchším intuitívnym
konštruovaním.
Vzhľadom na to, že dieťa sa učí najmä prostredníctvom skúseností, je vhodné, ak aj predstavu
o povolaniach získava v priamom kontakte. Napríklad návštevou reálneho pracovného
prostredia vybraného povolania (pošta, policajná stanica a pod.). Skúsenosť môže získať
aj sprostredkovane cez osobu, ktorá povolanie vykonáva (suseda, rodinný príslušník a pod.).
Podobne pristupujeme aj k spoznávaniu remesiel. Tie poskytujú veľa možností na praktickú
realizáciu činností typických pre dané remeslá. Okrem zručností sa tak rozvíja aj predstava
o tradičnej príprave vybraných úžitkových predmetov, či potravín, v porovnaní s predstavou
o sériovej priemyselnej výrobe, ktorá v súčasnosti dominuje. Dieťa v aktivitách vedieme tak,
aby sa u neho vytvárala úcta k akejkoľvek práci a obdiv k šikovnosti remeselníkov a precíznosti
ručnej práce.
48
ČLOVEK A SVET PRÁCE
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Materiály, ich vlastnosti a spracovanie
✓✓ vymenuje a opíše rôzne vlastnosti materiálu (drevo a papier, sklo, kameň,
piesok, hlina, plast, kov, textílie a pod.) a podľa toho ich spracúva, či používa
v modelovacích, či konštrukčných činnostiach (napríklad, ak dieťa vytvára náhradu
poštovej obálky, zvažuje, ktorý materiál sa dá skladať, lepiť a či sa naň dá písať),
✓✓ opíše vybrané jednoduché technologické postupy prípravy niektorých bežne
používaných výrobkov (napríklad: ako sa vyrába múka z obilia, ako sa vyrába jogurt,
ako sa recykluje papier, ako sa vyrába keramika),
✓✓ pracuje s materiálom tak, aby vznikol čo najmenší odpad, s nástrojmi a náradím
pracuje šetrne,
✓✓ dokáže vytriediť odpad do separačných nádob odlíšených zaužívanými farbami.
2. Konštruovanie
✓✓ dokáže podľa jednoduchého kresleného návrhu (schémy, náčrtu, predlohy) alebo
priamo podľa kresleného postupu zhotoviť predmet,
✓✓ navrhne a vytvorí predmet podľa stanoveného účelu, vie opísať postup tvorby
a aj to, ako predmet funguje (napríklad náhrada štipca, náhrada spinky na spisy,
náhrada poštovej obálky, merač smeru, či rýchlosti vetra, mini katapult a pod.),
✓✓ používa správne vybrané predmety dennej potreby, elementárne náradie a nástroje
dielne, či záhrady (napríklad nožnice, tupá ihla či nôž, zámok, lievik, kliešte,
maticový kľúč, skrutkovač, pinzeta, hrable, lopata a pod.).
3. Remeslá a profesie
✓✓ pozná niektoré lokálne tradičné remeslá (napríklad hrnčiarstvo, košikárstvo,
tehliarstvo a pod.),
✓✓ dokáže opísať základnú pracovnú náplň vybraných profesií.
49
ČLOVEK A SVET PRÁCE
Metodické odporúčania
Pozorovanie a skúmanie. V tematickom okruhu Materiály, ich vlastnosti a spracovanie je
potrebné vytvoriť čo najväčší priestor pre pozorovanie rôznych materiálov (drevo a papier,
sklo, kameň, piesok, hlina, plast, kov, textílie a pod.) a k uvažovaniu nad tým, ako
by bolo možné určité materiály použiť pri výrobe jednoduchých výrobkov. Dieťa vedieme
k porovnávaniu ich vlastností, ktoré je možné obohatiť aj o jednoduché skúmanie.
Napríklad, ktorý materiál je nepremokavý, alebo ktorým materiálom je možné zabrániť
úniku tepla (napr. udržať čaj v šálke teplý), ktorý je dostatočne pevný na tvorbu stavieb
a pod. Postupne môžeme zamerať pozornosť aj na skúmanie situácií, v ktorých určité
zariadenie, či pracovný postup funguje a naopak nefunguje. Napríklad je možné skúmať,
kedy suchý zips prestane fungovať, kedy sa škvrny vyperú lepšie, kedy lepidlo materiály
zlepí a kedy nie, na ktorom mieste nožnice strihajú najlepšie a podobne. Zaujímavými
aktivitami sú aj tie, ktorých zámerom je preskúmanie jednoduchých strojov (páka, kladka,
koleso a os, naklonená rovina, ozubené súkolesie). Páku môže dieťa skúmať napríklad
v rovnoramenných váhach, na hojdačke, alebo pri nadvihovaní ťažkých predmetov.
Skúmať môže aj pohyb predmetov po naklonenej rovine smerom hore a dolu, s nákladom
i bez, ku skúmaniu pohybu ťažkých predmetov s pomocou kolesa a bez, či k spoznávaniu
funkcie ozubených kolies v ručnom šľahači, alebo na bicykli.
Vlastná praktická skúsenosť. Objavovanie vlastností materiálov a získavanie poznatkov
o ich spracovaní je potrebné podporiť aktivitou dieťaťa. Realizovateľné a bezpečné
postupy si môže vyskúšať samo. Napríklad, z pšeničného zrna môže spolu s dospelým
pripraviť v mažiari múku a následne z múky vytvoriť cesto, uvariť cestoviny, či upiecť
chlieb. Pri činnosti sa dieťa oboznamuje aj s profesiami, získava priestor pre úvahy
o zmysle ľudskej práce. Úžitok dopestovania ovocia a zeleniny si zas môže hlbšie uvedomiť
pri odšťavovaní ovocia a výrobe džúsu, príprave čaju z bylín či spoločnom zaváraní.
Predstavy o tvorbe odpadu a jeho znižovaní sa najlepšie osvoja samotným triedením.
Praktická skúsenosť je nevyhnutná aj pri rozvíjaní zručnosti práce s rôznymi bežnými nástrojmi
a náradím: hrabanie hrabľami; prenášanie sypkého materiálu lopatou; skrutkovanie;
odťahovanie a priťahovanie matíc kľúčom; strihanie nožnicami; krájanie tupým
nožom; otváranie a zatváranie visacieho zámku; viazanie uzla a mašličky; navliekanie
ihly a zošívanie tupou ihlou; pranie mydlom; nalievanie tekutín z fľaše a do fľaše a pod.
Osobitný dôraz dávame na činnosti, pri ktorých dieťa využíva jemnú motoriku rúk, napríklad
navliekanie korálok, prevliekanie šnúrok, triedenie drobných predmetov, skladanie
papiera a pod.. Bez praktickej skúsenosti nemožno rozvíjať ani užívateľské zručnosti
týkajúce sa elektronických zariadení. Schopnosť vykonávať základné úkony môže dieťa
50
ČLOVEK A SVET PRÁCE
získať len v kontakte s reálnymi predmetmi, pri práci s PC myšou, klávesnicou, prípadne
touchpadom (alternatívne práca s inými digitálnymi technológiami podľa možností –
napr. interaktívna tabuľa, tablet, čítačka kníh).
Sprostredkovaná skúsenosť. I keď je priama skúsenosť a činnosť dieťaťa dôležitá, nie
všetko si môže vyskúšať. Preto je vhodné sprostredkovať mu skúsenosť, či prácu iných
ľudí. Exkurzie do výrobných podnikov umožnia dieťaťu vidieť a pozorovať, ako veci okolo
neho vznikajú. Dôležitým zdrojom poznania sú aj stretnutia s inými ľuďmi, napríklad
formou besedy, kde môže dieťa klásť zvedavé otázky. Informácie je možné sprostredkovať
aj cez autentické dokumentárne filmy.
Konštrukčné úlohy a výzvy. Tematický okruh konštruovanie napĺňame cez rôzne
konštrukčné úlohy a výzvy. Najskôr je vhodné zadávať dieťaťu jednoduché kreslené
(grafické) postupy, či predlohy. Dieťa nachádza oporu v dospelom, ktorý mu pomáha
orientovať sa v nich a postupovať podľa zadanej schémy, náčrtu, predlohy, či priamo
postupu. Napríklad: postupu na sadenie semien, presádzanie kvetov, skladanie papiera,
skladanie konkrétnej stavby z kociek a pod. Pri činnosti zameriavame pozornosť dieťaťa
na rozpoznanie reálneho predmetu a jeho schematického zobrazenia tak, aby v budúcnosti
dokázalo pracovať s používateľskými príručkami rôznych predmetov a zariadení.
Pri zadávaní konštrukčných úloh a výziev vždy jasne stanovíme, aký má byť účel výrobku.
Napríklad: jednoduché závesné kŕmidlo pre vtáky, štipec na pripevnenie výkresu
na šnúru, či stojan na mobilný telefón. Pri konštruovaní podporujeme tvorivosť dieťaťa
a jeho snahu vysporiadať sa so zadaním vlastným spôsobom. Počas návrhov a tvorby
ho zapájame do riešenia jednoduchých technických problémov a to tým, že sa pýtame
otázky typu „ako?“. Napríklad: Ako postaviť stenu z kociek, aby bola stabilná? Ako vytvoriť
loďku, ktorá bude plávať na vode? Ako zložiť papierové lietadlo, aby letelo čo najdlhšie?
Ako vytvoriť padák, ktorý spomalí pád predmetu najlepšie? Ako spojiť papiere do „knižky“?.
Tvorivosť pri konštrukčných úlohách podporujeme tým, že dieťa povzbudzujeme
k diskusii o tom, ako a čím nahradiť chýbajúcu súčiastku z dostupných predmetov a materiálov.
Rozvoj tvorivého myslenia dieťaťa je možné podporiť aj rôznymi konštrukčnými
výzvami, pri ktorých nevytvára priamo úžitkový predmet, ale plní výzvu, ktorá špecifikuje,
aké má mať výsledný výrobok charakteristiky. Napríklad, jeho úlohou je zostrojiť
most z papiera, ktorý udrží čo najväčšiu záťaž a neprehne sa. Alebo vytvoriť nástroj,
ktorým bude možné hodiť penový cukrík do väčšej vzdialenosti (katapult). Postupne je
možné pridávať náročnosť zadaní a viesť dieťa napríklad k uvažovaniu nad tým, ako by
bolo možné použiť nafúknutý balónik ako pohon na hračkárske autíčko. Postupne sa tak
z jednoduchých konštrukčných činností stávajú úlohy rozvíjajúce technické myslenie.
51
ČLOVEK A SVET PRÁCE
UMENIE A KULTÚRA
HUDOBNÁ VÝCHOVA
52
UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA
UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ
VÝCHOVA
O čo ide
Cieľom hudobnej výchovy je rozvíjať základné hudobné schopnosti a hudobné prejavy detí
predškolského veku, ktoré sa stanú základom pre ich ďalšie prijímanie, chápanie, či predvádzanie
hudby vo všetkých jej podobách. Prostredníctvom vhodných hudobných podnetov sa
zároveň vytvára ich vzťah k národným kultúrnym hodnotám. Obdobie predškolského veku je
v oblasti rozvíjania hudobného nadania veľmi dôležité, vtedy sa jednotlivé hudobné predpoklady
prebúdzajú a najviac rozvíjajú. Preto je potrebné vytvoriť na ich rozvoj a skvalitňovanie
vhodný priestor.
Oblasť je rozdelená na šesť tematických okruhov:
1 Rytmické činnosti
2 Spevácke činnosti
3 Inštrumentálne činnosti
4 Počúvanie hudby
5 Hudobno-pohybové činnosti
6 Hudobno-dramatické činnosti
✓✓ Rytmické činnosti sledujú rozvoj rytmického cítenia dieťaťa, ktoré vychádza z vrodeného
pohybového inštinktu. Ide o schopnosť počuť a zopakovať rytmus v určitom tempe. Deti
najprirodzenejšie tento rytmus vedia zopakovať cez rytmizované slovo, rytmizovanú reč,
rytmicky prednášané básničky, riekanky, či vyčítanky. Neskôr rytmus zopakujú tlieskaním,
plieskaním rúk po stehnách, dupaním nôh alebo hrou na rytmické hračky alebo rytmické
nástroje.
✓✓ Spevácke činnosti predstavujú najprirodzenejší hudobný prejav detí a sú základom
pre rozvoj ich celkovej muzikality. Deti sa rady hrajú s hlasom, spievajú si rôzne melódie,
napodobňujú zvuky zvierat, dopravných prostriedkov a spievajú piesne. V speváckych činnostiach
sa snažíme o to, aby sa dieťa naučilo spievať intonačne čisto, rytmicky správne,
53
UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA
aby zreteľne pri speve vyslovovalo text a správne narábalo s dychom (nenadychovalo sa
uprostred slov), aby spievalo v primeranej sile a nepoškodzovalo si pri speve hlas.
✓✓ Inštrumentálne činnosti predstavujú hru na jednoduchých rytmických hudobných
nástrojoch alebo rytmických hračkách. Sú jedným zo spôsobov aktívneho spoznávania
a tvorby hudby, rytmické nástroje sú tak pre deti zhmotneným zdrojom zvuku aj hudby.
✓✓ Počúvanie hudby je základom pre plnohodnotné vnímanie hudby. Bez schopnosti počúvať
hudbu nie je možné ani spievanie, ani jej pohybové vyjadrenie. Cieľom počúvania je naučiť
dieťa počúvať zvukový svet okolo seba, spoznávať hudbu rôzneho charakteru, a tak z neho
vychovávať vnímavého a aktívneho poslucháča hudby, ktorý si získa k nej vzťah na celý život.
✓✓ Hudobno-pohybové činnosti sú zamerané na skultúrňovanie telesného pohybu dieťaťa,
rozvoj hudobno-pohybových predpokladov. Pohybová reakcia detí predškolského veku je
odozvou na výrazný hudobný rytmus. Pre dieťa je hudobno-pohybová reakcia na hudbu tou
najprirodzenejšou.
✓✓ Hudobno-dramatické činnosti v sebe spájajú všetky hudobné činnosti so slovnými,
výtvarnými a pohybovými prejavmi. Sú dôležité pre rozvoj detskej tvorivosti. Deti spievajú
rôzne piesne, rytmizujú riekanky, tancujú či hrajú, ale ináč, v inej situácii, v inom deji
alebo v inej role. Tak sa z piesní stávajú príbehy a z príbehov či rozprávok malé hudobné
predstavenia.
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Rytmické činnosti
✓✓ ovláda rôzne riekanky, vyčítanky, básničky, rytmizuje ich výrazne, plynulo
a dodržiava tempo,
✓✓ hrou na tele (tlieskaním, plieskaním, dupaním) zopakuje počutý rytmus, pridá sa
hrou na tele k spievanej piesni či počúvanej hudbe.
2. Spevácke činností
✓✓ zaspieva prirodzene a v primeranej sile piesne, zapamätá si ich melódiu aj text,
✓✓ dokáže k spevu pridať jednoduché tanečné pohyby a hru na tele.
3. Inštrumentálne činnosti
✓✓ k spievanej piesni, rytmizovanej riekanke alebo počúvanej hudbe vytvára
rytmickými hračkami alebo rytmickými nástrojmi sprievod.
54
UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA
4. Počúvanie hudby
✓✓ sústredene počúva zvuky okolo seba, spozná zdroj zvuku, postrehne smer, odkiaľ
zvuky prichádzajú,
✓✓ pomenuje tempo (rýchle, pomalé) a dynamiku (silne, slabo, ticho) skladby,
vie povedať, kedy nastala zmena,
✓✓ dokáže vyjadriť pocity a predstavy z počúvanej hudby slovom, pohybom alebo
výtvarne,
✓✓ dokáže rozpoznať, kto spieva (deti, muži, ženy, sólo, zbor), rozpoznať a pomenovať
podľa farby zvuku hudobné nástroje (husle, gitara, klavír, píšťalka-flauta,
harmonika, trúbka).
5. Hudobno-pohybové činnosti
✓✓ vyjadrí pohybom náladu a charakter piesne a hudby, o čom sa spieva v piesni alebo
hudobno-pohybovej hre so spevom,
✓✓ dokáže zopakovať a zapamätať si jednoduché tanečné prvky (prísunové kroky
dopredu, dozadu, do strán – tzv. jednokročka, točenie na mieste, vytáčanie
v bokoch).
6. Hudobno-dramatické činnosti
✓✓ zaspieva pieseň v zmenenej hudobno-dramatickej podobe, napr. smutne, veselo,
namyslene, spomalene, ako malé dieťa, ako dospelý spevák na scéne a pod.,
✓✓ k čítanej rozprávke vyberie vhodnú hudbu alebo pieseň, príbeh hudobne
(spevom, tlieskaním, hudobnými hračkami, pohybom, či napodobňovaním zvukov)
zahrá, dotvorí či doplní.
55
UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA
Metodické odporúčania
V rytmických činnostiach využívame riekanky. Ide o krátke básničky, vyčítanky, vymyslené
veršíky, ľudové rečňovanky, ktoré nerecitujeme, ale rapujeme, rozprávame ako
vyčítanku pri vypočítavaní v hre (napr. Aka fuka fundaluka, Skače žaba po blate a pod.).
Dospelý učí dieťa ich rytmicky zopakovať (výrazne rytmizuje – rapuje) alebo rôzne už
naučené básničky premení na rapované. Sleduje, či dieťa pri rytmizácii nezrýchľuje tempo,
nerobí prestávky medzi jednotlivými slovami, vedie ho k plynulej rytmizácii. Môže si
pomáhať dupaním nohy, hrou na rytmické hračky. Môžu spolu viesť aj rytmický rozhovor,
kedy na rytmickú otázku Čo je to? odpovedá dieťa rytmicky Je to auto. Tak pomenujú:
farby, predmety, hračky, kvety aj činnosť, ktorú práve vykonávajú.
Na spievanie je potrebné vybrať vhodné piesne: ľudové, regionálne ľudové, detské piesne
rôznych autorov, aj súčasnú populárnu tvorbu pre deti. Dospelý vyberá primerané
piesne, ktoré pozná a dokáže sám primerane zaspievať. Predspevuje dieťaťu rôzne melódie,
rozpráva sa s ním spevom. Deti napodobňujú spev dospelého alebo aj staršieho
súrodenca. Je dobré, ak spev znie vo vyššej, pre deti prirodzenej polohe. Hudobne vzdelaní
dospelí si môžu pomôcť hudobným nástrojom a snažia sa spievať piesne v jednočiarkovanej
oktáve, najlepšie v rozsahu tónov d1 – h1. Vyvarovať sa treba veľmi ťažkým
piesňam z hľadiska rozsahu tónov, aj dĺžky piesne. Dieťa by nemalo spievať, ak je choré,
po telesnej námahe, keď je zadýchané. Zamedziť treba tomu, aby pri speve kričalo.
Ak dospelý spievať nevie, využije vhodné nahrávky detských piesní.
Ako hudobný nástroj poslúžia rôzne hudobné hračky: kocky, varešky, hrkálky, zvončeky,
ale aj vlastnoručne zhotovené hudobné hračky (paličky), ktoré vyjadria rytmus hudby
alebo aj rytmické nástroje Orffovho inštrumentára, ktoré tvoria: drevené paličky, bubienok,
tamburína, rolničky, hrkálky, činelky. Podľa možností je možné využiť aj klasické
hudobné nástroje: klavír, keyboard, husle, gitaru či flautu. Hrať na hudobnom nástroji
môže dospelý alebo starší súrodenec, kamarát a pod. Dieťa takto spoznáva farbu znenia
hudobného nástroja, skúša, ako vzniká tón, či melódia na týchto nástrojoch.
Dieťa je potrebné naučiť počúvať zvukový svet okolo seba, naučiť ho stíšiť sa. Dospelý
púšťa alebo aj hrá a spieva dieťaťu hudbu rôzneho charakteru (spievanú, inštrumentálnu,
súčasnú, klasickú, ľudovú i populárnu, rýchlu, pomalú, slávnostnú a pod.). Rozpráva
sa s ním a spoločne pomenúvajú: kto spieva, aké hudobné nástroje hrajú, či hrajú silne,
ticho, rýchlo, pomaly, či hrá orchester alebo len sám hráč. Dieťa môže svoje predstavy
a pocity z hudby vyrozprávať. Ak nevie povedať slovne, môže ich nakresliť, či namaľovať,
necháme ho hýbať sa pri znejúcej hudbe, môže si k nej aj hrať na hudobných hračkách.
56
UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA
Napodobňovanie tanečného pohybu dospelého je východiskom hudobno-pohybových
činností. Všímame si, ako dieťa napodobňuje pohyb a tanečné kroky dospelého, koľko
ich dokáže spojiť do vlastného tančeka. Môže ich spojiť aj s tlieskaním či dupaním, čo
je typické pre prejavy ľudovej kultúry v rôznych kútoch Slovenska. Necháme ho vytvárať
aj vlastné pohybové vyjadrenia obsahu riekaniek, piesní, aj hudby.
V hudobno-dramatických činnostiach sa dieťa stáva akýmsi malým hercom. Detský
herec buď má presne predpísanú úlohu alebo postavu, aj dej, si vymýšľa sám. Príbehy
mu ponúkne dospelý alebo ho nechá samostatne vytvárať príbeh, ktorý zároveň dieťa
obohatí o prvky hudby. Sledujeme, do akej miery sa slobodne a samo rozhoduje pri hereckom
stvárňovaní piesne či príbehu, či je vnímavé voči svojmu okoliu a iným deťom,
a či dokáže svoj prejav zhodnotiť.
57
UMENIE A KULTÚRA – HUDOBNÁ VÝCHOVA
UMENIE A KULTÚRA
VÝTVARNÁ VÝCHOVA
58
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ
VÝCHOVA
O čo ide
Vo výtvarnej výchove si dieťa prostredníctvom hrových výtvarných činností s rôznymi materiálmi
(napr. papier, farby, modelovacia hmota ...) a nástrojmi (napr. ceruzky, voskové pastely,
kriedy, fixky, štetce, nožničky ...) rozvíja svoju fantáziu a tvorivosť, schopnosť vyjadriť svoje
predstavy obrazom alebo plasticky. Pritom zároveň cibrí svoje manuálne zručnosti a návyky.
Pomocou výtvarného vyjadrovania je (primerane veku) uvádzané do jazyka vizuálnych znakov
(vyjadrovania sa prostredníctvom zobrazovania), ktoré sú významnou súčasťou komunikácie,
získavania a odovzdávania informácií. Tiež do prostredia vizuálnej kultúry, ktorá je dôležitým
spôsobom poznávania a vytvárania si obrazu sveta. Na týchto činnostiach sa v harmonickom
vzťahu podieľajú všetky zložky osobnosti: zmysly, cítenie, rozmýšľanie, schopnosť chápania,
obrazotvornosť, fantázia, temperament... Preto sa prostredníctvom nich rozvíja osobnosť
dieťaťa. Na rozdiel od väčšiny iných činností, ktoré odznejú v čase, to, čo dieťa vytvorí, ostáva
prítomné ako predmet („dielo“). Možno sa k nemu vrátiť, hrať sa s ním, darovať ho, rozprávať
sa o ňom, nazvať ho, vystaviť a pod. Dieťa tak prežíva pocity tvorcu, autora svojho diela. Preto
výtvarná výchova významne prispieva aj k utváraniu sebaponímania (identity) dieťaťa.
Oblasť je rozdelená na šesť tematických okruhov:
1 Plošné výtvarné činnosti
2 Priestorové výtvarné činnosti
3 Výtvarné činnosti s farbou
4 Hrový (spontánny) výtvarný prejav
5 Medzizmyslové vnímanie
6 Vnímanie a spoznávanie
umeleckých diel
✓✓ Plošné výtvarné činnosti (výtvarné činnosti s tvarom na ploche). Cieľom je rozvíjanie
schopnosti dieťaťa vyhľadávať a uvidieť tvar, uvedomovať si jeho časti, doplniť ich
(dokresľovaním, domaľovaním, skladaním). Základnými činnosťami sú preto dopĺňanie,
skladanie a dokresľovanie tvarov (postavička, zvieratko, predmet ...).
59
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
✓✓ Priestorové výtvarné činnosti (výtvarné činnosti s tvarom v priestore). V rámci týchto
činností sa rozvíja schopnosť dieťaťa vytvoriť objekt (ktorý je možné chytiť do ruky,
pozerať si ho z rôznych strán, hrať sa s ním), čím sa vytvára základ neskoršieho uvedomovania
si mierky (porovnanie veľkosti) a proporcií (vzťah jednotlivých častí) určitého celku
(napr. tvaru predmetu). Rozvíjajú priestorovú predstavivosť a manuálne zručnosti dieťaťa
pri spracovaní rôznych materiálov. Využiť môžeme modelovanie z mäkkej modelovacej
hmoty: geometrických tvarov (napr. kocky, gule, valca) a figúrok (napr. ľudskej postavičky,
zvieratka, predmetu, dopravného prostriedku, budovy...), či vytvorenie priestorového
útvaru z pevného materiálu (napr. kartón, papier, stavebnica).
✓✓ Výtvarné činnosti s farbou. Vďaka týmto činnostiam sa dieťa oboznamuje s farbami,
učí sa pomenovať základné farby, nadobúda skúsenosti s ich miešaním a pomenovaním
vymiešanej farby. Získava skúsenosť, ako zosvetľovať a stmavovať farebný tón. Farby sú
zároveň nástrojom sebavyjadrenia dieťaťa. Ich voľbou pri vlastnej tvorbe a pri slovnom
vyjadrení, ako naň farba pôsobí, ukazuje, ako vníma svet. Tieto činnosti formujú citlivosť
dieťaťa na príbuznosti a rozdielnosti. Dôraz na pomenovávanie farieb, ich výrazu a vzťahu
k námetu formuje aj rozvoj pojmového myslenia (tvorby pojmov).
✓✓ Hrový (spontánny) výtvarný prejav. Zámerom výchovného pôsobenia je vytvárať
príležitosti pre hrové činnosti, ku ktorým dieťa od malička prirodzene inklinuje. Spôsobujú
mu potešenie a postupne aj zážitok z vyjadrovania svojich predstáv a sebarealizácie.
Pri spontánnych výtvarných činnostiach sa prejavujú psychické vlastnosti dieťaťa,
ale v predškolskom veku už aj kultúrne vplyvy a podnety prostredia, v ktorom žije
(rozprávky, ilustrácie, filmy, zážitky, záujmy, vzťahy ...). V rozhovore o tom, čo dieťa
vytvorilo, sa zdokonaľuje jeho pojmové myslenie. Nejde tu o splnenie úloh, ale vytvorenie
podmienok pre radostnú sebarealizáciu dieťaťa.
✓✓ Medzizmyslové vnímanie (synestézia). Výtvarná výchova rozvíja zmyslové vnímanie.
Tradične rozvíjame vizuálne podnety najmä prostredníctvom výtvarnej, a akustické
podnety prostredníctvom hudobnej výchovy. Výtvarná výchova má však možnosť zapojiť
do zážitkovo-tvorivých činností dieťaťa aj ďalšie zmysly: sluch, hmat, čuch, aj chuť.
Medzizmyslové vnímanie znamená, že podnet jedného zmyslu vzbudí pocit v inej zmyslovej
oblasti (napr. čuchový podnet vyvolá chuťový pocit, alebo vizuálnu predstavu ...).
Cez výtvarnú výchovu si dieťa uvedomí, aký vplyv na vizuálne predstavy majú podnety
prežívania hudobnej ukážky, predstavy či priame zážitky vôní a pachov, hmatových
pocitov, chutí jedál, a naopak. Sú to nové výzvy pre detskú predstavivosť a fantáziu a sú
začiatkom k postupnému uvedomovaniu si úplnosti (komplexnosti) prežívania sveta.
60
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
✓✓ Vnímanie a spoznávanie umeleckých diel. Cieľom výtvarnej výchovy je aj uvádzanie
dieťaťa do kultúrnej tradície, na ktoré v ďalších cykloch výchovy a vzdelávania nadväzuje
skúsenosť s myšlienkovými a tvorivými procesmi umenia, ku ktorým ľudstvo dospelo
v rámci svojho kultúrneho vývoja. Cez vnímanie a spoznávanie umeleckých diel a zážitkoch
zo stretnutia s nimi dieťa vníma, že svet možno zobraziť rôznymi spôsobmi.
Na čo je treba myslieť
Dieťa má od malička prirodzenú potrebu prejavovať sa. Jednou z foriem je vytvorenie a zanechanie
stopy v okolitom prostredí. Takéto stopy (čiary, tvary), ktoré sú prejavom jeho hrových
činností s materiálmi a kresliacimi nástrojmi, dieťa vidí ako niečo nové, čo tu predtým nebolo.
Postupne začína týmito činnosťami vyjadrovať svoje predstavy. Tento hrový prejav, vyvierajúci
z vlastného potešenia z činnosti (teda spontánny), je vo vývine detskej osobnosti veľmi dôležitý
a treba ho podporovať. Preto je veľmi dôležité vytvárať dieťaťu podmienky pre slobodný,
spontánny výtvarný prejav, ktorý je obrazom detskej predstavivosti. Nie je správne očakávať
ani požadovať, aby výtvarný prejav dieťaťa zodpovedal skutočnosti (tvarmi, podobnosťou,
proporciami, farbami ...) tak, ako ju vnímajú dospelí.
Okrem podporovania spontánneho prejavu dieťaťa venujeme pozornosť aj rozvoju jeho poznávania
a spôsobilostí, či už manuálnych zručností alebo schopnosti vyjadrovať sa, obrázkom i slovom.
Vytvárame priestor pre zvládnutie nových techník a objavovanie možností nových materiálov.
V týchto činnostiach je úloha dospelého dôležitá. Práve on pomáha dieťaťu porozumieť novému
postupu (vysvetlením či predvedením), komentuje, usmerňuje a povzbudzuje dieťa v činnosti.
Treba mať ale na zreteli, že najefektívnejší výsledok dosiahneme vtedy, keď dieťaťu vytvoríme také
podmienky, aby malo dojem, že na riešenie prišlo samo a malo tak zážitok objavovania.
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Plošné výtvarné činnosti
✓✓ poskladá z geometrických tvarov (napr. z častí papiera) figuratívny tvar
(napr. postavu, zvieratko, predmet, budovu ...),
✓✓ poskladá rozstrihaný obrázok (napr. z časopisu) ako puzzle,
✓✓ dotvorí neúplný obrázok (napr. časť fotografie) vlastnou kresbou s použitím
obrazotvornosti a fantázie,
✓✓ doplní kresbou (maľbou) machuľu na tvar podľa svojej predstavy.
61
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
2. Priestorové výtvarné činnosti
✓✓ modeluje základné geometrické tvary a jednoduché figúrky (postavička, zvieratko
...) alebo predmety z mäkkej modelovacej hmoty,
✓✓ poskladá z rôznych materiálov (napr. prírodniny, škatuľky, drôt...) objekt alebo
figúrku s použitím predstavivosti a fantázie,
✓✓ poskladá jednoduchú papierovú skladačku (napr. lodičku, harmoniku, lietadlo...).
3. Výtvarné činnosti s farbou
✓✓ pomenuje základné a vymiešané farby,
✓✓ zvládne základy miešania farieb, zosvetľovanie a stmavovanie,
✓✓ opisuje pocity, ktoré v ňom vzbudzuje vnímanie farieb a používa ich na vyjadrenie
pocitov podľa svojej fantázie (bez ohľadu na skutočné farby toho, čo zobrazuje),
✓✓ používa farby podľa svojej predstavivosti a pozorovania (napr. farby ovocia,
zeleniny ...).
4. Hrový (spontánny) výtvarný prejav
✓✓ sústredene kreslí, maľuje alebo modeluje námety/témy, ktoré ho zaujímajú,
✓✓ kreslí rôznymi kresliacimi nástrojmi (napr. ceruzkami, fixkami, kriedami, štetcom ...),
✓✓ rozpráva o svojom výtvore, čo ním chcelo zobraziť, vyjadriť, prejavuje fantáziu
pri jeho opise, vie povedať o ňom príbeh,
✓✓ primerane veku a podľa svojich predstáv nakreslí postavičku človeka, zvieratka,
obsahujúcu jej základné časti (hlava, končatiny, trup...) – bez nároku na proporcie
(pomer veľkostí jednotlivých častí),
✓✓ kreslí uzavreté tvary (trojuholník, kruh, štvorec...), skladá z nich celky (napr.
domček, zvieratko...) a vyfarbuje plochy.
5. Medzizmyslové vnímanie (synestézia)
✓✓ rozpráva o rôznych vôňach, chutiach a povrchoch a vyjadruje niektoré zmyslové
podnety výtvarnými prostriedkami (nakreslí, namaľuje...),
✓✓ opisuje svoje pocity z dvoch výrazne odlišných krátkych hudobných ukážok a pokúsi
sa ich vyjadriť výtvarne.
62
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
6. Vnímanie a spoznávanie umeleckých diel
✓✓ pomenuje druhy vizuálnych umení: napr. obraz, sochu, fotografiu, video a pod.,
✓✓ jednoducho (aj s použitím vlastnej fantázie) opíše konkrétne výtvarné dielo,
vlastnou kresbou, maľbou alebo modelovaním naň reaguje.
Metodické odporúčania
Pri hrovom (spontánnom) výtvarnom prejave by priebeh činností dieťaťa nemal
byť usmerňovaný dospelým, ale dieťaťu by mali byť poskytnuté rozmanité podnety,
nástroje a materiály na plošné alebo priestorové vytváranie. Je potrebné umožniť mu
objavovať spôsoby, ktoré dosiaľ nepoznalo a využívať ich v hre. Dieťa tieto činnosti
obyčajne komentuje, niekedy počas činnosti, niekedy po „dokončení“. K vytvorenému
sa môže vrátiť a nachádzať v ňom nové interpretácie. Rozhovor s dieťaťom o tom, čo
vytvorilo, je dôležitou súčasťou výtvarnej výchovy. Pri rozhovoroch však treba rešpektovať
jeho detskú predstavivosť. Výtvarný prejav v tomto období nekorešponduje
s „realizmom“ videného sveta, je skôr prejavom vnútorného sveta dieťaťa. Preto je
dôležité, aby sa mohlo o svojom videní sveta slobodne rozprávať s iným človekom
(s rodičom, súrodencom ...) a aby získavalo pocit prijatia a ocenenia jeho tvorby.
Tak sa utvára jeho sebaobraz tvorivej osobnosti a podporuje sa rozvoj jeho fantázie
a tvorivosti.
Pri plošných výtvarných činnostiach môže dospelý ponúknuť dieťaťu napr. rozstrihaný
obrázok z časopisu, ktorý má poskladať a nalepiť na výkres, prípadne dokresliť
jeho chýbajúcu časť. Môže tiež hľadať obrazy na ploche výkresu, ktorá je pokrytá neusporiadanými
čiarami (napr. čarbanica, pokrčený papier, krajčírske strihy...) alebo
do plochy vstúpiť svojou kresbou, doplniť farebnú machuľu a vytvoriť tak nový obraz.
Vo všetkých týchto prípadoch dokáže dieťa vďaka svojej obrazotvornosti uvidieť a nakresliť
svoju predstavu. Medzi plošné výtvarné činnosti patria aj skladačky. Dieťa si
môže napríklad poskladať figúrku z geometrických tvarov vystrihnutých z kartónu, či
iného vhodného materiálu.
Medzi priestorové výtvarné činnosti (výtvarné činnosti s tvarom v priestore) patrí napr.
modelovanie figúrky (postavy, zvieratka, rozprávkovej bytosti), predmetu, dopravného
prostriedku alebo architektonického tvaru (domček, kostol, škôlka, hrad, schody,
brána ...) z plastelíny alebo inej modelovacej hmoty. Pri hmotách, ktoré na vzduchu
vytvrdnú, je možné vymodelovaný objekt aj vyfarbiť. Dôležité je upriamovať pozornosť
63
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
dieťaťa na časti objektu, rozvíjať jeho schopnosť ich vytvarovať a spojiť do celku (bez
požiadavky dodržania proporcií). Ďalšou z možností je vyskladanie plastiky z vymodelovaných
jednoduchých geometrických útvarov. Priestorové výtvarné činnosti sa dajú
krásne spojiť aj s témou recyklácie a rozvíjaním postojov dieťaťa voči prírode. Stačí
využiť pri tvorbe kartóny, rôzne škatuľky, prírodniny (konáriky, listy...) a prípadne ich
kombinovať s doplnkami vystrihnutými z papiera. Spájaním častí lepidlom či lepiacou
páskou môžu vznikať zaujímavé detské výtvarné diela. Obľúbenou činnosťou sú aj jednoduché
papierové skladačky (lietadielko, loďka ...).
Výtvarné činnosti s farbou. Vhodným materiálom pre tieto činnosti sú farebné pasty
(napr. temperové farby), ktoré je možné miešať na palete. Ako paleta môže poslúžiť
napr. malá doštička. Základné farby (červená, žltá, modrá) a farby vymiešané (vždy
z dvojice týchto farieb) by dieťa malo pomenovať. Dieťa si tiež vyskúša zosvetľovanie
a stmavovanie farebného tónu (belobou, tmavou farbou) pri maľovaní napr. dňa, noci
a pod. Farba je významným nositeľom výrazu. Dieťa v predškolskom veku pripisuje
farbám určité vlastnosti. Tie, ktoré sa mu páčia – prevažne svetlé, sýte a výrazné živé
tóny – predstavujú obvykle „dobré“ vlastnosti. Temné a nevýrazné zvyčajne „zlé“. Tak
ich aj väčšinou používa. Okrem toho má aj svoje osobné preferencie, ktoré súvisia
s jeho psychickým založením a kultúrnou skúsenosťou. Preto je pre dospelého zaujímavé
ponechať dieťaťu voľný výber farieb pri vyjadrení spontánne zvoleného námetu,
alebo námetu, ktorý je polarizovaný (napr. dobrá a zlá rozprávková postava).
Pri práci s farbami je treba vyskúšať si viacero farebných materiálov – fixy, farebné
ceruzky, pastel (kriedy), temperové farby, vodové farby (alebo tuše). Každý z nich
predstavuje inú techniku a pre dieťa iný zážitok z maľovania.
Medzizmyslové vnímanie (synestézia). V rámci výtvarných činností je možné dieťa
motivovať k vizualizácii (k výtvarnému stvárneniu) rytmu alebo nálady vyvolanej hudobnou
skladbou, k farebnému alebo tvarovému vyjadreniu pachov a vôní, hmatového
pocitu hladkosti a drsnosti, kyslej a sladkej chuti a pod. Samotnej výtvarnej činnosti
má predchádzať zmyslový zážitok a rozhovor. Dospelý dieťa v rozhovore nabáda
k vyjadreniu jeho vnímania súvislosti medzi vôňou a chuťou, rozpráva sa s dieťaťom,
aká farba by bola vhodná na namaľovanie kyslej, sladkej, horkej, slanej chuti a pod.
Užitočné je vytvoriť si vzorkovníček drsných, hladkých, mäkkých, tvrdých... povrchov
(napr. z brúsnych papierov, leštených kartónov, látok, dreva a pod.) a vytvárať z nich
frotáž tak, že na povrch položíme papier, po ktorom husto čarbeme mäkkou ceruzkou
a drsnosť (reliéf) podkladu sa nám naň otlačí.
64
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
Vnímanie a spoznávanie umeleckých diel. Dieťa má mať v prvom rade zážitok
zo stretnutia s umeleckým dielom. Východiskom je návšteva galérie, múzea, pamiatky
alebo výstavy. Je možné využiť aj materiály a on-line aktivity na internetových
stránkach galérií, ktoré ponúkajú aj galerijné edukačné programy pre predškolský
vek. Využiť sa dá tiež obrazový materiál v publikáciách o výtvarnom umení, dizajne
a architektúre. Dôležité je zoznámenie sa dieťaťa s umeleckým dielom, ktoré vidí a je
mu k nemu poskytnutý primeraný výklad a rozhovor s dieťaťom o ňom, počas ktorého
dieťa pomenuje, čo si na diele všimlo, aký má z neho dojem. V rozhovore je dobré
venovať pozornosť aj autorovi diela, dobe, prípadne príbehu, s ktorým dielo súvisí.
Na to nadviaže výtvarné spracovanie pohľadu dieťaťa na dielo. Môže sa odvíjať od námetu,
od farebnosti, tvarov a pod. Ale môže byť len vyjadrením nápadu, ku ktorému
ho stretnutie s dielom inšpirovalo. Nie je dôležité, aby si deti pamätali mená autorov,
názvy štýlov alebo diel. V tomto veku je dôležité zážitkové spoznávanie umenia, teda
pôsobenie jeho výrazu a námetu (príp. príbehu spojeného s dielom) na predstavivosť
dieťaťa.
65
UMENIE A KULTÚRA – VÝTVARNÁ VÝCHOVA
ZDRAVIE A POHYB
66
ZDRAVIE A POHYB
ZDRAVIE A POHYB
O čo ide
Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb je viesť dieťa k osvojeniu nových pohybových
zručností, rozvoju pohybových schopností a vytvárať mu príležitosti na osvojovanie si
poznatkov týkajúcich sa zdravia. Je to oblasť zameraná na pohyb ako prostriedok upevňovania
zdravia a na podporu každodenného pohybového režimu detí pestrou a príťažlivou formou.
Dieťa má byť prirodzene motivované k pohybovej aktivite a využívať ju v každodennom živote
bez pocitu únavy alebo vyčerpania.
Oblasť je rozdelená na štyri tematické okruhy:
1 Zdravie a zdravý životný štýl
2 Hygiena a sebaobslužné činnosti
3 Pohyb a telesná zdatnosť
4 Sezónne aktivity a kurzy
✓✓ Zdravie a zdravý životný štýl je tematický okruh, ktorý sa venuje témam súvisiacim
so starostlivosťou o zdravie. Dieťa by sa malo naučiť, prečo je dôležité starať sa o svoje
zdravie, že je potrebné ho podporovať každodennými aktivitami, ako je pravidelné
umývanie rúk, čistenie zubov alebo pravidelné sprchovanie, či kúpanie celého tela. Rovnako
dôležitou témou je i stravovanie, keďže deti z rôzneho prostredia majú rôzne stravovacie
návyky. Nie každé dieťa je z rodiny zvyknuté na dostatočný podiel ovocia a zeleniny
v strave, preto je potrebné zdôrazňovať význam týchto zložiek potravy v každodennom
stravovaní. Súčasťou aktivít zameraných na podporu zdravia sú i rôzne zdravotné cvičenia,
ktorých cieľom je podporiť správne držanie tela u detí a predchádzať tak odchýlkam
oporno-pohybového aparátu.
✓✓ Hygiena a sebaobslužné činnosti sú často kľúčové témy pri adaptácii dieťaťa na nové
prostredie. Dieťa získava v rodinnom prostredí rôzne hygienické návyky, ktoré môžu
vychádzať z odlišných kultúrno-spoločenských noriem. Úroveň sebaobslužných činností
67
ZDRAVIE A POHYB
(obúvanie, obliekanie) závisí od miery samostatnosti konkrétneho dieťaťa, ako i od
podpory a trpezlivosti dospelých v najbližšom okolí dieťaťa. V rámci tohto tematického
okruhu sa venuje pozornosť aj kultúre stolovania, používaniu príboru a udržiavaniu čistoty
pri stolovaní.
✓✓ Pohyb a telesná zdatnosť je tematický okruh zameraný na osvojovanie si nových pohybových
zručností, ktoré sú predpokladom pre ďalší pohybový rozvoj dieťaťa. Pri realizácii
telesných cvičení je dôležité dbať na správnu techniku vykonania jednotlivých cvičení tak,
aby bol zachovaný účinok cvičenia.
✓✓ Sezónne aktivity a kurzy sú zamerané na osvojovanie nových zručností v rozličnom
prostredí a na rôznych pohyblivých prostriedkoch. Súčasťou týchto aktivít je napríklad
bicyklovanie, lyžovanie, korčuľovanie a plávanie. Najmä predplavecké výcviky možno
považovať za kľúčové z pohľadu rozvoja základných plaveckých zručností, akými sú
ponáranie, dýchanie, vznášanie na vode, splývanie, skoky do vody alebo orientácia
pod vodou. Tieto zručnosti vo vodnom prostredí sú predpokladom bezpečného pohybu
a pobytu dieťaťa v bazénoch, na kúpaliskách, jazerách alebo v mori. Realizujú sa v závislosti
od možností zabezpečenia podmienok.
Na čo je treba myslieť
Dôležité je uvedomiť si, že pohybový režim dieťaťa je ovplyvnený v prvom rade rodinným prostredím.
Dieťa, ktoré vyrastá v rodine, ktorá je pohybovo aktívna, má iné pohybové zručnosti
ako dieťa, ktoré vidí vo svojom najbližšom okolí sedavý spôsob života. Tieto špecifiká je potrebné
brať do úvahy pri plánovaní vhodných telesných cvičení a pohybových aktivít, keďže
každé dieťa má iné individuálne dispozície.
Dieťa je potrebné stimulovať k pohybu ukážkou zručnosti, ktorú by sa malo naučiť. Pri učení
zručnosti je dôležité usmerňovať ho a komentovať úspešné, či neúspešné pokusy. Na základe
pokynov dospelého vie dieťa svoj pohyb korigovať a postupne zlepšovať. Dôležitá je správna
motivácia, aby v opakovaní zručnosti pokračovalo, aby ho nič neodradilo. Preto je potrebné
využívať rôzne zaujímavé a pestré pomôcky, ktoré budú pre dieťa vhodnými stimulačnými
prostriedkami. V prípade, že je dieťa neúspešné, alebo sa mu nedarí pohyb správne vykonať,
snažíme sa ho povzbudiť, aby pokračovalo v ďalších pokusoch.
Pohyb by mal byť pre deti v predškolskom veku úplne prirodzený a dieťa by ho malo samé
vyhľadávať. Preto sa ho snažíme nelimitovať, nezakazovať pohyb, ale naopak vytvárať bezpečné
podmienky na to, aby dieťa svoje pohybové možnosti prirodzene skúmalo, aj s bezpečnou
dávkou rizika.
68
ZDRAVIE A POHYB
Čo by malo dieťa zvládnuť
1. Zdravie a zdravý životný štýl
✓✓ jednoducho vysvetlí, prečo je pohyb dôležitý pre človeka,
✓✓ vie rozlíšiť nesprávne držanie tela (hrbenie sa v sede, v stoji),
✓✓ opíše ochorenie, s ktorým už malo skúsenosť, jeho priebeh a jednoducho vysvetlí,
ako sa prenáša ochorenie a ako prenosu predchádzať,
✓✓ vymenuje zdravé a nezdravé potraviny, jednoducho opíše rozdiely medzi nimi.
2. Hygiena a sebaobslužné činnosti
✓✓ má osvojené základné hygienické návyky, ako umývanie rúk, čistenie zubov,
používanie toalety,
✓✓ dokáže sa samostatne obliecť a obuť, zaviazať si šnúrky na topánkach, zapnúť
gombíky a zips na oblečení,
✓✓ pije z hrnčeka, pohára a fľaše, používa pri jedle príbor, dokáže si samostatne
nakrájať jedlo na tanieri a pri stolovaní udržuje primeranú čistotu,
✓✓ udržiava poriadok vo svojom okolí, po jedle či hraní si samostatne upratuje priestor.
3. Pohyb a telesná zdatnosť
✓✓ pri cvičení dokáže napodobniť správne držanie tela v rôznych polohách a postojoch
podľa ukážky dospelého,
✓✓ zvládne chôdzu a beh (rýchly a pomalý) v rôznom prostredí, cez primerané umelé
a prírodné prekážky,
✓✓ zvládne skok znožmo do diaľky a do výšky, preskakuje znožmo prekážky a kombinuje
beh a skoky v rôznych cvičeniach a pohybových hrách bez straty rovnováhy,
✓✓ udrží rovnováhu na jednej nohe, zvládne spraviť lastovičku a prejde chôdzou
po lavičke alebo kladinke smerom vpred a vzad,
✓✓ lezie vpred a vzad po štyroch, dokáže bezpečne vyliezť a zliezť po rebrine alebo
po rebríku,
✓✓ hádže loptu jednoručne a obojručne, zvládne obojručne chytiť hodenú alebo
odrazenú loptu, trafí loptou cieľ,
69
ZDRAVIE A POHYB
✓✓ primerane veku manipuluje s rôznym náčiním (švihadlo, krúžky, šatky, stuhy),
✓✓ dokáže urobiť prevaly bokom (váľanie sudov) v obidvoch smeroch, kotúľ vpred,
✓✓ imituje tanečné kroky podľa ukážky na hudobný sprievod, improvizuje, pohybom
reaguje na zmenu tempa a rytmu,
✓✓ dodržiava pravidlá v pohybových hrách, chápe význam pravidiel,
✓✓ zvládne turistickú prechádzku v blízkom okolí.
4. Sezónne aktivity a kurzy
(podľa dostupnosti podmienok, prostredia, či možnosti zabezpečenia kvalifikovaného
inštruktora)
✓✓ bezpečne zvládne jazdu na rôznych prostriedkoch (odrážadlá, trojkolky, bicykle),
✓✓ zvládne základné lyžiarske (stoj na lyžiach, jazda „v pluhu“, zastavenie), plavecké
(dýchanie, splývanie, ponáranie, skoky, orientácia pod vodou) a korčuliarske
zručnosti (stoj na korčuliach, odrážanie jednou nohou, jazda, zastavenie).
Metodické odporúčania
Pri podpore správneho držania tela sa snažíme deti upozorňovať na hrbenie v sede
alebo v stoji, keďže nesprávny pohybový stereotyp môže mať neskôr vplyv na bolesti
chrbta, alebo činnosť vnútorných orgánov. Z tohto dôvodu sa snažíme obmedziť sedavé
aktivity, najmä pri využívaní smartfónov, tabletov, či pozeraní televízie. Ak je to možné,
zabezpečíme dieťaťu fitloptu, na ktorej môže aktívne sedieť a tým zapájať rôzne svalové
skupiny podporujúce správne držanie tela.
Zdravý životný štýl súvisí najmä s dostatočnou pohybovou aktivitou a správnym stravovaním.
Deťom umožňujeme každodenný pobyt vonku, spojený s poznávaním okolia,
ako i vlastných pohybových možností. Správne stravovanie podporujeme pravidelným
režimom pri stravovaní približne v rovnakom čase (nevynechávame raňajky alebo večere)
a umožňujeme deťom spoznávať rôzne zdraviu prospešné potraviny (najmä zeleninu
a ovocie). Snažíme sa obmedzovať prístup k sladkostiam a k potravinám obsahujúcim
vysoký podiel tuku (slané pochutiny a čipsy). Dôležité je dodržiavať správny pitný režim,
najvhodnejšie nápoje sú čistá voda, bylinné čaje a riedené ovocné šťavy. Pri výbere nápojov
sa vyhýbame vysokému obsahu cukru a sýteným nápojom.
70
ZDRAVIE A POHYB
Pri sebaobslužných činnostiach najprv deťom primerane asistujeme pri obliekaní,
vyzliekaní či obúvaní. Postupne však pomoc obmedzujeme, aby sa dieťa naučilo samostatne
obliecť a obuť. Samostatné obliekanie a vyzliekanie môže trvať dlhšie, preto je
potrebné vyhradiť si na to dostatočný časový priestor, aby dieťa (alebo aj my) nebolo
v časovom strese. Dieťa sa tak bude postupne zdokonaľovať, pričom poskytujeme príležitosti
aj na to, aby sa učilo zaviazať si šnúrky (nedávať len topánky na suchý zips) alebo,
aby si dokázalo zapnúť a rozopnúť gombíky (nenosiť len oblečenie bez gombíkov alebo
so zipsom).
Pri stolovaní umožňujeme dieťaťu, aby mohlo používať kompletný príbor (nielen lyžicu),
učíme ho správne držať vidličku a nôž. Postupne necháme dieťa, aby si samé skúsilo
nakrájať jedlo (vyberáme najprv potraviny, ktoré sa ľahko krájajú). Po jedle učíme dieťa
upratať si po sebe riad, ako i utrieť stôl v prípade zašpinenia.
Dieťa aktívne zapájame do upratovania hračiek alebo predmetov, ktoré používalo.
Učíme ho udržiavať poriadok vo svojom okolí, umožňujeme mu zapájať sa do bežných
domácich prác, podporujeme ho pri udržiavaní poriadku vo svojich skriniach. Primerane
veku učíme deti skladať oblečenie, utierať prach alebo vysávať (deti môžu využívať aj
hračky imitujúce spotrebiče v domácnosti).
Pri pohybových aktivitách zohľadňujeme aktuálnu úroveň dieťaťa a volíme cvičenia,
ktoré budú pre deti zaujímavé. Vždy je potrebné rešpektovať individuálne dispozície
dieťaťa a ponúkať primerane pohybovo náročné aktivity. Na druhej strane je dôležité
postupne zvyšovať náročnosť cvičení, ak ich dieťa vykonáva ľahko a bez námahy. Tým
sa zabezpečí primeraný rozvoj telesnej zdatnosti, ako i zdravý telesný vývin dieťaťa.
Pri chôdzi a behu sa zameriavame na správne držanie tela, aby dieťa nebolo príliš
v predklone alebo v záklone, aby používalo správne paže pre podporu pohybu (pravá
ruka vpred a ľavá noha vpred). Pri behu dbáme na to, aby dieťa nerobilo príliš dlhé ani
príliš krátke kroky, ale aby bol beh prirodzený, bez padania alebo straty rovnováhy.
Deťom umožňujeme, aby si vyskúšali beh cez prekážky alebo slalomový beh, organizujeme
rôzne súťaže, kde si môžu rozvíjať rýchlosť behu.
Skoky považujeme za náročnejšie zručnosti. Vyžadujú si dostatočný časový priestor,
aby sa ich deti správne naučili a mali ich zautomatizované. Dôležitý je najmä skok
znožmo, ktorý si vyžaduje dobrú koordináciu pohybu, ako i dostatočnú silu dolných
končatín. Vytvárame preto podmienky na to, aby deti mali možnosť sa v skokoch zdokonaľovať.
Najprv začíname s cvičeniami zameranými na zoskok z vyvýšenej podložky
(schodík, lavička), pričom deti upozorňujeme na doskok na špičky (nie na celé chodidlá)
71
ZDRAVIE A POHYB
a na pérovanie v kolenách, aby bol doskok „mäkký“. Potom postupne zaraďujeme
preskoky nízkych prekážok (na začiatok stačí stuha alebo švihadlo položené na zemi)
a postupne môžeme prekážky zvyšovať. Obľúbenými skokmi u detí sú skoky na trampolíne,
kde ich usmerňujeme, aby mali dostatočne spevnené telo (kombinácia skokov
na nohy, do sedu, do kľaku), pri zdokonaľovaní skokov môžeme využívať gumu na skákanie
(kľudne krajčírsku gumu) alebo švihadlo. Dobrou pomôckou pre zdokonalenie
skokov je „škôlka na skákanie“, ktorú môžeme nakresliť na zem kriedou alebo využiť
koberce, kde je takáto škôlka zakreslená. Výhodou tejto škôlky je kombinácia skokov,
ktoré si deti môžu precvičovať.
Pri manipulácii s náčiním sa snažíme vytvoriť podmienky pre rôznu úroveň detí. Učíme
deti hádzať menšími aj väčšími loptami s rôznymi povrchmi. Pri učení hodov do cieľa
začíname najprv s malými vzdialenosťami a veľkými terčmi, postupne môžeme v prípade
úspešnosti trafenia vzdialenosť predlžovať a terče zmenšovať. Naopak, ak je dieťa
neúspešné, snažíme sa podmienky ešte zľahčiť. Prispôsobovanie náročnosti cvičenia
dieťaťu je kľúčové pre jeho optimálny pohybový rozvoj.
Dôležitou súčasťou pohybového rozvoja sú základné akrobatické zručnosti, ktoré podporujú
rozvoj koordinačných schopností. Deti sa snažíme podporovať v udržiavaní rovnováhy
na jednej nohe (dôležité je striedanie nôh) a udržiavaní rovnováhy na rôznych
balančných pomôckach (fitlopta, rôzne balančné disky, lavička, lano a pod.). Na precvičenie
rovnováhy využívame aj prírodné prostredie, ako balansovanie na kmeňoch
stromov alebo na konároch, prípadne na kameňoch.
Pre deti sú veľmi prirodzené rôzne prevaly a kotúle, ktoré skúšajú aj samostatne
bez usmernenia dospelého. Deti sa snažíme v týchto pokusoch podporovať, pričom zabezpečíme
bezpečnosť pri cvičení mäkkými podložkami alebo dostatočným priestorom
na cvičenie. Tieto akrobatické prvky sú dôležité aj pre naučenie sa správneho „padania“,
čiže ak dieťa má skúsenosti so základnou akrobaciou, pri náhodných pádoch je menšia
pravdepodobnosť zranenia.
Veľmi prirodzené sú pre deti tanečné aktivity, často spojené s ukážkami v televízii alebo
na internete. V súčasnosti je k dispozícii množstvo video materiálov, ktoré sú voľne
dostupné od autorov zameraných práve na deti. Odporúčame tieto materiály využívať,
keďže sú u detí obľúbené a deti motivujú vhodným spôsobom k pohybu (napr. Fíha Tralala,
Spievankovo a pod.).
2021
ISBN: 978-80-8118-260-0